Písmo:
A-
|
A+
Kávovar na stole si odpískal
svoje jazzové blues,
v hlave mám prázdny inventár.
Čaj na stole je dávno zaliaty.
Samota uprostred novembra,
slnko je zhasnutý diamant na oblohe,
bolesť nebo medzi tvojimi dlaňami.
Rozchody bolia vždy,
na ostrie noža ako kat.
Už je to dávno za nami,
to o ostatné je žiť a spomínať.
Deň zhasol ako
Andersonova zápalka,
čo dotlieva to zhorí raz.
Vietor mesiac kolíše,
z diaľky počuť čísi hlas.
To obyčajné ľudské srdce
vzlyká v predsieni,
nosím ho vo vlastnej hrudi,
a roztápam krišťáľovú slzu v kameni,
na atómiky vzduchu do ticha,
bolesť je srdce pre slzy.
Kríž do hlbokej noci zavzlyká.
