
predo mnou križovatka osudu,
za mnou vlastná minulosť,
ktorú som dávno pochoval.
Šťastie je pre mňa prežitok,
iba ak bolesť môj každodenný hosť.
Spriadam sa do vlastných sieti.
Na stole prázdne dlane
a v nich veľké nič.
Žijem svoj príbeh po kvapkách,
Za oknami bubnuje dážď
v štýle Jimmy Harrisona.
Za oknami kvapka kvapku vraždí.
Akosi tak bolí vlastná prázdnota -
mrazivá samota v daždi.






