Som iba úplnok
tvojich myšlienok,
zhasínam svetlo do dňa,
v ktorej zomiera tma.
Noc príliš mladá
žije s úsvitom na dlhé lakte.
Dvíha sa slovo k básni.
Je ten pravý čas.
Ráno znova slnko hádže lúčmi
na oblohe smeč.
Je 30 : 40 a loptičku
si zahrala do autu tak,
ako vždy, keď sa
chceš vyzliecť zo svojich
malých klamstiev
do tohto veľkého sveta pre nás.
Poludnie spletá básne do pavučín,
až kým leto nedá všetkým zelenú.
Všetko sa raz zmení
na ružu, ktorú spálil čas...,
Len ty si rovnako krásna aj po rokoch.
Si vo mne nebo – večný raj.