Hmla hustne v Braillovom písme,
tma za oknami sa spúšťa
ako rieka dolu brehom.
Sú noci / s tebou bez teba /,
túžby bez poznaní,
na dotyk prázdne ticho,
v srdci nastokrát,
že raz sa mi vrátiš....,
Jeseň vo vlastných stopách
dobehne svoju minulosť,
na pol ceste rozpredá
spomienky na drobné.
To bohatstvo obzrieť sa za seba,
zhodnotiť svoje plusy i mínusy.
Priznať si prvé vrásky,
milovať

a odpúšťať srdcom.
Žiť krížom toho,
koho skutočne miluješ.






