
Sú rôzne diametrálne pohľady,
ako reštartovať vlastný deň.
Držím kávu v ruke,
ráno sa dvíha pomaly
ako lode z prístavu.
V očiach mám aktivované sny,
ktoré viac nedobehnem.
Horúce leto je primladé na to,
aby pochopilo muža v rokoch.
Občas i on potrebuje
sčítať svoje plusy, mínusy.
Uložiť spomienky
do predsiene svojho srdca
a spraviť v ňom poriadok.
Ako správny pešiak na šachovnici,
potiahnem na G 5,
čosi sa vo mne zachveje.
Osud je cesta,
priepasť do neznáma....
jasný smer a večné galeje.
Vlastná viera
Sú dni, keď krotím
básne do vetra.
Rozsievam slovo
a beriem iba to,
čo mi dáva.
Žijem,
dýcham,
pre každý takýto deň.
Verím láske z kríža,
tomuto svetu.
Verím,
že báseň
je večné slovo v srdci,
s mäkkou kôrkou pre všetkých.
Verím, proste žijem.
Jednoducho som.