Písmo:
A-
|
A+
Retušujem slzu po línii vlastnej tváre,
mám bolesť ako z kríža.
Čas práve dodýchal - dostal sa do úzkych,
mysliac na minulosť, na tých,
ktorí už nie sú medzi nami.
Svet je plný sĺz. A Boh s nami,
pri šťastí, pri každej našej bolesti.
Trhá mi hruď, nič ma nezlostí,
len otázka. Prečo?
Smrť je koniec nového začiatku.
Prečo je v nebi lúka?
Na stole zhasol posledný plameň sviece,
komu si sa chveje ruka.
A premýšľa.
Po každom svetle prichádza tma,
rozpolí srdce napoly.
Bolesť, tá ostáva, tá ťažko prebolí.
