Ako prst v tráve,
ako deň pred súmrakom,
keď práve
jar rozbíja svoje smaragdy.
Sú navždy naše túžby,
rozbité na diamant.
A každý variant,
že ťa mám
a ty ma máš jedine,
so slovami,
ktoré tak hrejivé,
sú balzamom na rany.
A poézia na krídlach,
tvoj úsmev, ponorený do ticha...
Srdce mi ako semafor zabliká.
A potom, ten pocit
zakotví v prístave.
So šálkou kávy myslím na teba,
a ostávam verný pri káve.






