Zem bolestivá a miestami
čierna ako noc vykrojená z tmy.
Hniezdia v nej zošedivelí havrany.
Jeseň hrá hru vadí – nevadí.
A ticho sa nesie s vôňou lístia.
Oheň praská pod nohami.
Deň zaliaty dažďom – zomknuté spomienky
na dva západy. Nebo sa dvíha nad nami.
A stromy sa modlia v tichu za nás,
za naše dlane, v ktorých chlieb
nikdy neostane bez kôrky.
A ani láska, zrodená z kríža,
osvietená slovom do jesenného rána.
Boh nehrá nikdy s osudom nás ľudí vabank.
Iba miluje a večne dáva.






