/ venujem mame /
Nebo je nedeľný obrus na sviatočnom stole.
Jeseň vystretá ako Kristus na kríži.
Sú dni plné dažďa a spomienok ako láva.
Srdce je trezor na vlastné sny,
v ktorých vždy nájdem ju,
ženu, jedinú....,
Sedím a rozmýšľam.
Prečo sú matkine ruky vzácnejšie ako chlieb?
Najdrahšie bohatstvo, ktoré som dávno nepohladil,
neobjal, pritom som tak chcel.
Osud je kríž, ktorý občas neunesiem.
Na dve kvapky Hemingwayovho mora,
zaplaví ma vlastná povodeň.
Matkine ruky vzácnejšie ako chlieb.
Byť nimi sýty, teraz vypoviem akurát.
- Mama, mám ťa rád. -
A tak ti splatím svoj dlh.
Odlúčenie
/ priateľke D. /
Tma sa spúšťa
ako výberové CD Roling Stones.
Noc je moja Antlantída bez teba.
Tvoje pery stratený vesmír na rukách.
Mesiac za oknami blúdi
po modrých Benátkach,
až mám z toho srdce na mraky.
Opitý tiažou zvláštnej sily,
verím žiť a milovať na jeden kríž,
a nikdy nestratiť vlastné sny,
že sa mi vrátiš .
Vo vlastných stopách
drieme tma,
rána sú vždy biele,
a slnko stúpa k vrcholu Mont Everest.
Stráca sa vôňa tvojho tela,
verím, ale,
že sa vrátiš, že dáš šancu žiť,
šancu, znova milovať.
Ranný príbeh
/ prepracovaná verzia básne /
/ priateľke Denise k 12. výročiu nášho vzťahu /
Letná noc v obraze mesiaca.
Ráno pred spoveďou? Ešte neklope na dvere.
Iba spomienky vlastná myseľ nestráca,
a tma do nočného svetla vchádza, pomaly, nesmele.
Pouličné lampy svietia naprieč našej ulice,
tykajú si s oblohou, hniezdiac na nej zlaté hviezdice.
Pozorným okom sledujem polnočné dejavú mesta.
Báseň sa usádza na papieri a nehne sa z miesta.
Zvláštne je obzrieť sa za seba.
Je báseň v ruke básnika,
ako je opustené nebo bez Boha.
A život románom podľa scenára,
ktorý prináša šťastie, ničí, vždy umára.
Viem, som občas búrlivé more medzi brehmi,
ver, prosím každému môjmu prílivu.
Držiac ma za ruku myslí vždy na nehu,
a na cestu, ktorá nás iba čaká.....,
Noc v zákrute máva na pozdrav a lúči sa.
Konečne svitá.
Nebo si ty, ja a náš osud ....,
je slnko, ktoré ranné perly rodí,
a my žijeme ranný príbeh,
svoju večnú báseň do pohody.
