Ako vrásky v zrejúcom chlebe,
ako klas augustového slnka,
ktorý vie koho nasýti,
ako nedeľný stôl prestretý
v srdci pre všetkých....,
ako večná pravda z kríža,
ako jediný Boh nad nami.
Je zložený deň do modlitby,
je naša životom skúšaná cesta cez slzy.
Ako noc bez hanby...Ako okamih,
so sklonenou hlavou na mojej hrudi,
sú naše rána plné hriechu,
milovať a žiť bolesťou toho druhého.
Ako tvoje sny, / s tebou bez teba /,
je deň stvorený pre nás dvoch.
Jediný spravodlivý Boh.
A nebo, ktoré sa mu korí
