V hore je ticho ako pred spoveďou.
Konáre stromov sú oblohe ruky,
ktoré za nás dýchajú.
Len búrka a dážď, tú krásu v sebe nemajú.
Tak, čo lesy, hory, moja pienina?
Stojím na brehu rieky Zo stromu opadol posledný list.
Treba sa otočiť za minulosťou, treba kráčať a ďalej ísť.

alej ísť.