Písmo:
A-
|
A+
Natiahnem svoje
srdce na kľúč ako hraciu skrinku,
som rád, že stále hrá.
Ručičky na hodinkách rozbehli
svoj olympijský maratón,
je päť minút pred dvanástou,
dostatok času
rozkrojiť tmu na svetlo,
vložiť do svojich dlaní
slovo ako chlieb,
a byť vždy v symbióze času
s prvými vráskami.
Zhasnúť posledné svetlo v okne,
uveriť pravde,
že prišiel čas zostarnúť.
Do vlasov padá prvá inovať,
vrásky na tváridozrievajú
ako vlastná jeseň pod oknami.
To je to umenie žiť,
prijať to, čo má prísť a to, čo iba príde.
Iba natiahnem svoje srdce na kľúč
ako hraciu skrinku.
Som rád, že ešte stále hrá...,
