Písmo:
A-
|
A+
Keď skosia ťa trable
vlastného osudu.
Starý otec výjde zrána na lúku,
zoberie do ruky kosu,
na ktorú si sadla rosa
s trvalým pobytom.
Zachytíš jeho úsmev
z čiernobieleho negatívu
staručkého fotoaparátu,
ktorý ti k dvanástim narodeninám
darovala tvoja mama.
A už vieš jeho dávny
recept na šťastie,
že si na to neprišiel skôr.
Vstávať so slnkom
a tešiť sa, že rosa trvá,
že deň je stále na kose.
Má v sebe slnečnú energiu.
Večer starý otec vojde do domu,
položí kosu do kôlne.
A ráno si poňho príde smrť.
Keď odchádzal
pozeral do neba
a myslel na návrat.
Tráva sa smaragdila.
Rosa však už neprišla.
Ostala iba bolesť na druhú
a pocit, že starootcovský čas
sa viac nevráti.
