Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
môj starý otec - výhybkár
Stará zničená zem do poslednej hrude
chradne a rozpadá sa. Skloním sa k krížu
a nepýtam si za to drobné v čase jesenného blues.
Unavený z práce prichádza starý otec z nočnej služby,
zo železnice, je otcom tratí,
ktoré raz splynú v pevný bod. Vstúpi do dvora.
Porozhliada sa, vezme sekeru a zatne do mladej čerešne,
ktorú treba vyrúbať. Stará mama, má slzy v očiach. Tuší,
že znova padne jeden strom a ktosi naveky odíde - môj starý otec.
Šum lístia pod nohami šuští.
Jesenný deň spieva posledné rekviem.
V tej sychravej jesene znie posledné ďakujem.
