Písmo:
A-
|
A+
Zaostrená sietnica
hľadá pevný bod.
Ani duša na okolí.
Len stromy v kravatách
a zelenom fraku -
sú pravými koreňmi v unavenej zemi.
Občas predsa len prejde človek.
Zahlbený do svojich starostí.
Rozbité jeho šťastie na črepy -
spomienky vyrezané do dreva,
z ktorého starý rezbár
vyrezal sošku, až dub zaplakal.
Mladučká lipa utrela mu soľ z očí.
Vystrela ruky, akoby ho videla naposledy.
Jeseň zmáčaná v listoch.
Zvuk neznesiteľnej motorovej píly.
Tá symfónia smrti - keď na tretí deň
vyrúbu storočný strom.
Jeseň maľuje obraz tohto dňa vlastnou krvou.
Človek postavil betón na betón
a nechal zomrieť opäť to krásne
v melódii kvapiek Vivaldiho jesene.
Sú chvíle, keď príroda má srdce na mraky.
Stromy v jeseni zažltlé starosti.
