Písmo:
A-
|
A+
Prierezom bdejúceho oka,
ktoré nazvime zapadajúceho slnko,
preniká posledný lúč.
Stmieva sa. Za šera svietim si
s perom na báseň.
Za oknami sneh,
podobajúci sa
na striebristé mince.
Chladí ich vlastné bohatstvo.
Byť bohatý o múdrosť,
že kráčať na ceste bez kníh,
je cestou dostratena.
Na polici driemu knihy,
nik ich nechytí do rúk, nepohladí.
Zažltli už dávno stránky kníh,
na dve dlane jeden dych.
Iba večer so slučkou na krku,
visí ako pravý obesenec na strome
a nemo hľadí do okien.
Pusto a prázdno je všade.
Keď si hodiny vpravý čas
potykajú časom,
ktosi predsa len vojde.
Má múdrosť v očiach,
ruky, plné požičaných kníh.
Položí ich na stôl a spýta sa.
- Pane, kniha prežije? -
