deň zhasína ako posledná otcova cigareta.
Nebo pretína do tmy čiernu dieru.
Popol povstal, ostal iba dym v priestore
našich snov na každý deň.
Zabúdam, recyklujem spomienky.
Stlačím enter, prepáč už musím ísť.
Vstupuješ do deja a zhasínaš dávno zhasnuté.
Čo spomienka, to kameň na ceste.
Musím ísť. Zabudnúť znamená navždy stratiť sny
a nemyslieť vôbec na návrat.






