
/ venujem mame /
Do dlaní vložila si mi moje detstvo,
na chvíľu zastal čas,
z hviezd sa rozpršala soľ.
Ruže zhoreli na mesačný prach,
ostali tvoje prázdne ruky a bôľ.
A naše smútky.
Pamätáš?
Noci chladné, mrazivé,
ulice tiché,
zamknuté našimi ranami.
Za oknami dodnes bubnuje dážď,
otvorené srdce pre syna máš,
a nesieš jeho kríž,
kríž za nás, za všetkých.
Vo vlasoch ti zosadla vlastná jeseň,
tvoje vrásky prekryl čas,
a v očiach ti svieti nebo,
s úsmevom na perách. Lebo....,
....,prišiel deň......,
A za všetko
krásne ti, mama, ďakujem,
za tvoje ruky plné chleba,
za všetky jeho omrvinky,
za naše slnko pod oknami,
za tvoju pevnú dlaň
a prvé jarné konvalinky.






