Tí zazobaní psy, ktorí štekajú pred každou bránou
a pýtajú si viac a viac......,
tí nenažraní vlci, ktorí spoločne vyjú na mesiac,
kým košiar oviec je dávno prázdny,
kde hodnota človeka sa meria mocou peňazí,
kde každý je kráľ a tisíce ľudí chudobných.
Je taká krajina uprostred srdca Európy – Slovensko.
Je taký národ šikovný a zručný,
kde pod rukami hrnčiara ílovito - červená hlina svieti slnkom,
kde nevidomí dokážu vidieť srdcom a skutočne milovať,
kde detí bezdomovcov túlajú sa po uliciach,
čakajú kým si Boh pustí žilu a zmiluje sa nad nimi,
zhodí im z oblohy krajec chleba, aby aspoň raz v živote mali Vianoce.
Tí zazobaní psy, tí nenažraní vlci tohto národa.....,
kde každý je Bonaparte a má svoje malé Waterloo.
Tá krajiny s riekami do obrazu ako rozprávka,
tá krajina plná goríl, kde vietor sa ostrí na hrane
a reže do krvi chudobu ako bravčové karé bez kostí.
Je taká krajina uprostred srdca Európy – Slovensko.
Tí zazobaní psy a nenažraní vlci, zástupcovia slovenskej pravdy,
krivej ako Harabínov paragraf......,
i oni raz zostarnú, nebude viac mäsa iba kostí,
tých vlkov od vytia na mesiac zabolí krčná chrbtica.
Vypadajú im všetky zuby a žiadna ovca im nebude dobrá,
srsť im zo sivie a hora im bude malá na to, aby našli svoje malé územie
zomrieť ako statoční vodcovia, ktorí chceli dobre iba pre svoju svorku
a nemysleli na druhých, ktorí ich pomoc potrebovali viac ako inokedy.
Je taká krajina uprostred srdca Európy – Slovensko.
16.12.2016
