Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
Nemusím byť ani Exupéry,
ani Andersen
stačí vedieť len,
že v daný okamih,
na dve dlane jednej básne,
keď raz všetko zhasne,
na priestor hraníc priamok
ja a ty,
je domov prestretý
a ty sa ku mne nahá
ako jeseň bez listov túliš,
keď si hravá ako plyš,
keď ma do svojho nahého tela ponoríš
jarné kvety tvojich očiach (zdroj: www.googleobrazky.sk)
a povieš mi iba, mám ťa rada,
máš ma rád.
V očiach večné kvety,
jarný vodopád.
