
V očiach ti zomierali studne.
Vyprahlý bolesťou spomínam na teba.
Skľúčený do ticha,
vo večnú modlitbu za tvoju mladosť,
s pohľadom na hviezdy večernej oblohy.
V nej sa na dva kríže bolesť lomí,
srdce je na črepy,
a svedomie prázdne tak.
Mraky tiahnu Waterloom.
Neverím na minulosť, ostávam verný snom,
atomu, čomu sa vraví v nebi raj.
Vyženieš zo mňa zlomeného Adama,
Bolesť je raj na nebi - večná záhrada.
Spomienka stále mrazí. Leto je tak smädné.
Bolesť už koľkýraz ako orgován vo váze vädne.
A v nebi je pre každú Evu raj.






