Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Slnko vychádza vždy z východu.
Ten slnečný páv na oblohe,
ktorý kráča vzdušnými zámkami.
Je júnový deň,
presnejšie pol šiestej ráno.
Sedím za stolom,
na stole mi rozvoniava káva.
Ty ešte spíš,
máš zakryté oči plné neba
A ja píšem zľahka práve o Tebe.
Vonku sa taví teplo
ako z horúceho železa.
Je leto, ktoré prišlo nečakane k nám.
Pamätáš sa na naše prvé leto sladké
ako tvoje prsia, ako krása tvojej postavy?
Čakal som ťa pri vlaku.
Vystúpila si a ja som sa chvel.
Chytil ťa som ťa za ruku a objal ťa.
Objala si ma tiž a riekla.
kytica ruži, ktorá poteší každú milovanú ženu (zdroj: Gabriel Németh)
- Objím ma ešte raz. -
V tej chvíli, som vedel ty si tá pravá.
A dnes po pätnástich rokov
na stole rozvoniava mi tá istá káva
Dozrela si na život ako réva,
ako pravé červené.
Láska sú občas slzy – V srdci kamene,
