Tma sa dvíha
za oknami.
Je čas

ako stvorený pre dvoch.
Mesiac je v splne,
vie o tom dávno svoje.
Dobýja hviezdy
a na nebi bóje,
v mori oblakov
a sivých mračien,
kým sa k slovu
nedostane ráno
a nový deň nezačne.
Sú večere chladné,
až sa topí v srdci ľad.
Viem, chápeš
moje slzy na tvári.
Poviem iba akurát.
Zvädli kvety v chotári.
A ráno opäť zakvitnú,
keď sa deň slnkom rozjarí,
a ty mi povieš.
- V úsmeve sa vždy šťastie zračí. -