Skôr ako noc prehupne sa k ránu
a začne v hrudi biť
ten neskutočný pocit Vianoc,
ani slnko, ani mesiac
nezloží sa k spánku na noc.
Iba nebo zloží sa do snehovej vločky,
vietor všetky spomienky zmrazí v nás.
Prišli konečne Vianoce do roka zas.
Mrazí a mrazí – ľady - plno snehu
na uliciach – krása v srdci je to.....,
mrazí a mrazí fúka vetrisko.
Iba vietor vie to.................
ako z ľadu spraviť skutočné umenie.
Na oknách ruže biele
ako ruka Boha položená na kríž.
Mrazy, mrazy – raz, láska moja,
všetko pochopíš.
Prečo nosím každý deň
po ľavej strane vo vnútri hrude
večný to sviatok menom Vianoce.
Biele sú baránky na nebi,
krásne sneží, padajú onuce.
Vločky uložené k zemi ako páperie,
staručká zima si starý kabát operie.
A my si sadneme s rodinou
za štedrovečerný stôl,
prejde každý kríž – prejde každý bôľ.
Už prišli do roka znova Vianoce.
