Napíšem bielou kriedou po oblohe,
v oku zaleskne sa vločka.
Viac niet čo dodať v tejto slohe,
zima si v závese všetkých počká.
Zamŕznuté sú stromy, na nich imelo,
i ruže zakvitli do bieleho závoja.
Nebo, ktoré doteraz sivelo,
sa ako dva rozprávkové svety spoja.
Vietor osuší na tvári slzy,
rečou sŕdc rozozvučia sa zvony.
V šťastí je láska - kríž v ľudskej tvŕdzi.
Nebo dnes vločkami krásne zvoní.






