Vieš, z oblohy vločky
sú darom pre pokornú zem,
tá znesie veľa:
mráz i ľad.
Sám sa pýtam koľkokrát.
Prikryla sa perinou bielou?
Boh hľadí
na svoje ovečky s nehou

k ľuďom.
So zimou prichádza
najkrajšia poézia z Betlehema,
tá večná téma básnikov.
A mrazivý december,
poviem ti takto, ver,
dúfa, že všetko biele
sa z oblohy derie,
pre večné sviatky v srdci.
V nás sa majú
plniť všetky túžby.
Ach, Pane, navždy slúž mi!
Dodaj mi večnej sily,
aby som vládal ďalej žiť.
Na oblohe mesačný svit.
A biele túžby, sny
a večné prania....
Slzy a bolesti sa dnes
do šťastného úsmevu zdania,
na biele Vianoce ako sen.