ako z výstavy obrazov Ľudovíta Fullu.
Nebo otvorené ako vlastný účet v banke,
to priame bohatstvo, až mrazí.
Stojíš v galérii, hľadíš na rozprávkovú zimu,
neuveril by jej, ani sám Andersen.
Keď výjdeš z nej, si bohatší o biele farby,
v ktorých spí drsná neha a predsa, čímsi krásna.
Až, keď na adventnom venci rozjasní
sa plameň sviece ako mrazivé ráno v perinách,
pochopíš prečo Vianoce, zapriahnuté v koči,
nesú najkrajší spev zvonov, keď ich páli mráz.
To nádherné posolstvo ľudských sŕdc pre všetkých.






