Písmo:
A-
|
A+
pero (zdroj: www.googleobrazky.sk)
Poézia sa mi stáva
akousi drogou na každý deň.
Chytiť do ruky pero a rozpísať sa do krvi,
je už u mňa každodenný zvyk.
Písať do ticha, do noci, za dňa,
keď i vlastná krv mrazí.
Písať do posledného dychu.
Nezlomiť sa nikdy,
byť obyčajný človek a nepoznať pýchu.
Veď básnik je jeden z vás.
Deň zasrienil uzimené ruže na oknách.
Vonku je chlad, len v mojom srdci cítim,
to teplo, držiac pero v ruke,
keď píšem o zlom svete dávno po záruke.
Vždy je o čo stáť a písať neustále
a pritom netreba sa báť.
Slovo je studňa, plnej živej vody
a dobrá poézia, relax,
oddych do pohody
na každý deň.
Keď si súmrak odpíska svoje,
je ešte príliš mladý.
To iba poézia vstupuje do záhrady
a báseň sa stáva
jednoznačným víťazstvom.
