;Rozpršali sa jesenné listy,
starne i jeseň, až mám strach.
Tykáš si s búrkou, tá to všetko istí.
Už teraz sme na kolenách.
Mračná tiahnu do košiara.
Jej Pastier náš istotu dá mi.
Minca cinkne na dno pohára,
s tajomstvo jesene pravej dámy.
;Človek starne s jeseňou sám,
tma stiahne z okna rolety.
Srdce napol dlane k mäkkému chlebu.
Na konci tejto púte len ja a ty...,