náhlim sa za vlastnými snami,
v odraze slnka, ktoré mu je tesný každý lúč.
Na dotyk jediného zárezu spomienok,
na vypredané leto bez potlesku publika.
Zvláštny je pocit ukutý na mieru,
pocit, že čosi tu bolo a nikdy sa viac nestane.
V rovnováhe s osudom vždy žiť na plný plyn.
Hrať rolu bez scenára, ako to osud chce.
Pozrieť sa pravde do očí,
nemyslieť pritom na návrat ,
keď priznáš vlastné popálené svedomie.






