Písmo:
A-
|
A+
na pol slzy k vlastnému osudu.
Srdce mi hrá stále do rytmu.
Som rád, že svoj príbeh
žijem do poslednej bodky,
ktorou sa raz všetko uzavrie.
A potom..., potom?
Zhasnem ako svieca.
Na vlasy mi padá prvý sneh,
do tmy sa vkráda noc oblečená
do čiernej kože.
Tesno mi je akosi na srdci,
pri myšlienke, že raz
v plameni dohrá moje rekviem.
Havran vyletí na krídlach
do ticha, do výšin,
kde všetci sme si rovní.
Nebo je cintorín blikajúcich hviezd,
kde človek naposledy zakotví
a doplaví sa k svojim večným brehom
ako stará, unavená loď.
