Písmo:
A-
|
A+
Explodujem na mraky,
z oka mi prší slza.
Tak ako sa žije
s úsmevom cez slzy.
A potom stačí nádych,
sila, odvaha, zbúrať starý hrad,
a v srdci nezabudnúť na ruiny.
Stačí veriť, dúfať,
že mráz dokáže premeniť na ruže,
že leto nespáli mrazivý január.
Proste stačí mať istotu,
že každá bolesť vstáva z popola,
že každý súmrak raz spozná svitanie,
more svoj odliv, každý deň príboj svoj.
Vieš, mama, som iba tvoj...,
som z tvojej krvi.
Sú búrky, to sa stáva...,
ale láska k tebe,
je ako kúsok chleba,
ako hrejivé ráno po temnej noci.
Som rád, mama, že ťa mám.
