Písmo:
A-
|
A+
bez hviezd a bez lesku,
a v tichosti vyhasnutých túžob,
zaleje ťa bolesť, vlastný kríž,
keď slzám dáš zmysel
a ticho zahorí posledným plameňom,
keď roztopíš svoj žiaľ
nad bielym kameňom.
A v mramore zakliesni sa,
to zvláštne ticho v mene Krista,
tá chvíľa viac než istá,
keď spúšťajú ju do zeme,
a ty stojíš nad jej hrobom bezradne,
tak úplne úplne sám.........,
Tak už musíte stará mama.
Prišiel váš
posledným zvonením
neúprosný čas,
ktorý sa bolesťou
ako pohár naplnil.
A zvon ako splašený kôň bil
a dával na známosť
svojou rečou Krista,
že prišiel čas,
tak bolestne potichúčky,
čas, večnej neskonalej rozlúčky.
Stará mama už musíte ísť.
Jeseň bije do okien,
zo stromov padá list.
A básnik hľadí cez okno
na vyprahnuté nebo.
A je tak strašne
strašne neskutočne sám.
