Písmo:
A-
|
A+
žena s dáždnikom (zdroj: Plxmac.com)
Tráva si nahodí zelený kabriolet s rukami,
plných smaragdov a zapíše jar do matriky.
Vždy keď zakvitnú snežienky, posledným snehom,
k miskám váh nahne sa čas, a prvé lúče prerazí.
To z kalendára kričí zahniezdení kŕdel vtáčat,
mladučká jabloň sa do svojho hriechu
ako motýľ zakuklí, a z ničoho nič sa cez mraky,
prvou triedou dostaví nezrelá jar.
Vystúpi z rýchlika, na piatej koľaji,
a spustí tichý, teplý dážď.
Naše leto pomaly zhasína ako svieca.
Vždy sa ti vráti to, čo do vlastnej hry dáš!
Kráčajúc dolu ulicou ako ruka v rukáve,
rozpršal sa deň, a myslí nanovo.
Žijúc svoj príbeh podľa kľúčovej osnovy,
šťastne bez zbytočných búrok čakáme,
kým nás vlastná jeseň osloví.
Potom budeme na všetko iba spomínať.
