Perom sa vlievam
do vlastnej spovede.
Ty ešte spíš.
Ráno stúpa k vrcholu
s krídlami i bez.
Vtáci za oknami
skrývajú svoje tajomstvá,
nesú ich oblohou,
ten malý kúsoček z nás.
I básnici majú krídla.
Krídla
Cez okno vletel motýľ.
Prší do spomienok,
to poludnie na krídlach.
Na perách večný smäd,
na stole ruky
túžiace po poznaní.
Stratiť to krásne
a opäť čosi nájsť.
Vyliať sa z bolesti,
pochopiť konečne.
Krídla nie sú
len pre motýľov.
Sny
Noc spí
na dne kvapiek
bezbrehého neba.
Za závesmi mesiac
v najlepších rokoch
skrýva z tisíc
a jedno tajomstiev.
Neveriť na sny,
znamená pochovať
vlastné túžby
na jeden kríž.
Hviezdy sú
dávno doma.
Zrkadlí sa v nich nebo,
ten neskutočný
obraz bez rámu
s farbami ako sen,
pre pravdu v srdci
veriť, žiť a milovať.
Sobotné ráno
Zarosený deň dvíha sa
zo stebiel trávy.
Horúci vietor fénuje
vlasy klasom z dlhej chvíle.
Najvyšší roztiahol závesy
a hrá na mandolíne.
