ako keď sa deň naladí do správnych strún,
poludnie zjasnieva rečou slnka
a láskou rovno z kríža pochopíš,
že i galaxiu medzi mrakmi, ktosi chráni,
medzi radosťou, medzi smútkom, na rozhraní,
kde zvony zvonia rovnako pre všetkých,
kde je Kráľ Kráľový, myslí na ostatných,
na tých, čo zostali, na tých, čo len prídu.
Na zemi spokojnosťou dýcha zem.
A zvony zvonia pre všetkých rovnako.






