Deň, ktorý sme tak túžobne očakávali, s ním sloboda a demokracia. Všetci sme verili, že to bude iné, že nastal čas na zmenu. Nič však nie je zadarmo: ani štrnganie kľúčov k bráne slobody, ani nepokoj študentov v Bratislave, neskôr na Národnej triede v Prahe neostalo bez odozvy. V jednom sme všetci mali jasno, nastával politický odmäk – komunizmus sa pomaly rúcal ako domček z karát. Otázne bolo, za akú cenu si slobodu vydobyjeme.
Odozva komunistických pohlavárov bola okamžitá. Nepokoj študentov v Prahe sa snažili potlačiť policajným zásahom. Nakoniec predsa komunizmus padá a rodí sa nové slobodné Slovensko.
Viera v nás, v danej chvíli je veľká, hlavne zmeniť politický systém, ktorý sa postupne stával minulosťou. Tribúny sa naplnili, rozhodovalo sa akým smerom bude Slovensko kráčať. Prichádzala nová éra politikov, chcela zmeniť tento štát k lepšiemu.
Nástup mečiarizmus rozhýbal kormidlo politickej scény.
Samotná politika Vladimíra Mečiara nepriniesla to pravé pozitívne svetlo pre demokraciu, ktorú Slováci očakávali. Prišla náhla privatizácia, s ňou nezamestnanosť, slabla sociálna istota občanov. Politici sa hrali na svojom piesočku ďalej a nám ostávali z ich činov iba sľuby a malé krajce....
A prišlo sklamanie, veľké vytriezvenie.
Časom sa mení politická elita, nastupuje Mikuláš Dzurinda. Ako premiér spravil toho veľa. Slovensko vstúpilo do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie NATO. Začalo svitať na lepšie časy, prichádzala akási nádej, že Slovensko bude konečne slobodnou demokratickou krajinou.
Najmä po voľbách, keď premiérkou sa stala Iveta Radičová.
Každý veril, že príde ešte k zásadnejším zmenám, ktoré náš štát povedie k prosperite, k efektivite, vyššej zamestnanosti a sociálnej istote. Jej politické slnko však príliš skoro zapadlo.
Časy sa menia, mení sa doba a s ním prichádza na politickú scénu Róbert Fico.
Jeho sociálna politika neprináša až také ovocie aké by chcel. Slovensko ako krajina stráca na stabilite, akoby sa vytrácala pravá skutočná demokracia. Krajina jednoznačne mení politický kurz. Nastáva veľký rozdiel medzi sociálne slabými a zbohatlíkmi, prevláda korupcia a škandály. Treba priznať, ťažko sa vychádza z tejto cesty, keď životná úroveň občanov raz klesá, inokedy sa mierne zlepšuje, ale vždy to nie je ono, to, čo by sme chceli.
Verím, však že nakoniec Slovensko bude tou vysnívanou krajinou, po ktorej všetci túžime. Veď sme prešli mnoho úskalia, spravilo sa aj veľa dobrého. Kde je vôľa, tam je vždy
cesta.....,
Tak šťastnú cestu Slovensko k skutočným demokratickým hodnotám.
