Áno mal veľké chyby, eštébacky systém, ktorý vládol na Slovensku nebol dvakrát najpríjemnejší. Človek musel mať zámok na ústach, nesmel vyjadriť svoj názor. V tomto prípade patrilo socializmu veľké mínus. Veľké plus mu, ale patrilo, že za socializmu nezamestnanosť neexistovala.
Všetci sme v novembri 89 štrngali kľúčami, plní nádeje, že všetko sa zmení a bude to spieť k lepšiemu. Chceli sme slobodu, demokraciu, slobodu slova, rovnoprávnosť. Avšak politici nás opäť veľmi sklamali. Politika, ktorú robia naši politici, sa ani zďaleka na politiku v dobrom slova zmysle nepodobá. Všetkým politikom išlo nie o dobro voličov občanov, ale o naplnenie svojich vrecák, zbohatnúť, čo najskôr. Prvé čo sa schválilo v našom parlamente, bola poslanecká imunita.
Bol to až tak dôležitý zákon pre občana - voliča? Natíska sa otázka a politici mlčia ako vždy.
Prvý kto doslova sprivatizoval Slovensko bol Vladimír Mečiar. Vladimír Mečiar bol politikom, do ktorého všetci vkladali veľké nádeje a istoty, že na Slovensku sa demokracia uberie správnym smerom, že budeme všetci žiť tak, ako sa na slušných ľudí patrí. Z Vladímira Mečiara sa vykľul demagóg, ktorý manipuloval ľudí, veľký osoh z jeho politiky sme my, občania nemali. A treba povedať ani Európa nás neznávala vo svete, kým Mečiar držal politické kormidlo v ruke.
Isté obdobie bol premiérom Ivan Čarnogursky, nebol zlým politikom, ale dalo sa urobiť i jeho politikou trochu viac pre Slovensko.
A potom nastupuje politika Mikuláša Dzurindu. Ten ako premiér urobil pre Slovensko najviac. Slovensko vyniesol z politického bahna, ktoré zapríčnil Vladimír Mečiar. Slovensko konečne nastupuje na správnu cestu za svojou budúcnosťou. Konečne i Európa vníma Slovensko tak, ako si to my Slováci, občania tohto štátu želáme.
Nástup prémiérky Ivety Radičovej s čistým politickým srdcom, no hlavne s čistými rukami je fenomenálny . Iveta Radičová jediná politička, ktorá chcela robiť čistú politiku v prospech voličov, občanov Slovenska. Nie vždy sa to podarí, ak v politike vládnuceho kabinetu sa nájdu občas i zradcovia. SaS a Sulíkovci sa k týmto k ním jednoznačne zaradili. Radičovej hlava padla. Iveta Radičová sa zachovala čestne a vždy v politike takto konala. Ak by každý politik robil politiku tak úprimne zo srdca pre voličov, Slovensko by sa vydalo úplne inou cestou. Radičová bola priama, otvorená a ľudská voči svojim občanom. Návrat Ivety Radičovej by si priali mnohí a priznám sa i ja. Jediné čo sa dá Radičovej dá vytknúť, je, že mala krátky remeň na svoj vládny kabinet, najmä na Sulíkovcov z SaS a Matoviča. Mala byť ráznejšia, ostrejšia, veď politiku sa ináč ani robiť nedá.
Robert Fico nastoluje síce sociálnu politiku na Slovensku, ale ako krajinu svojimi zákonmi doslova ničí a dekraduje. Vďaka Robertovi Ficovi sme opäť v hlbokom socializme. Fico sklamal na celej čiare. A všetci my starší i postarší vieme, aké negatívne následky to pre Slovensko bude znamenať.
Naša krajina opäť stúpla vedľa do politického bahna.
Natíska sa teda otázka. Máme to, čo sme chceli.?
Odpoveď je príliš jednoduchá, ale pochopí ju každý. Máme všetko a pritom nič. Taká je naša politická demokracia na Slovensku. Demokracia v našej krajine je chorá, je iba pre vyvolených a zbohatlíkov. Bude sa dať vyliečiť a bude na túto politickú diagnózu pre samostatné Slovensko liek? To musia vedieť iba politici. Pevne verím, že raz príde chvíľa, že nepovieme iba. Sme hrdí na Slovenko, ale dodáme k tomu. Sme hrdí i na svojich politikov. Verím a pevne dúfam !
