A dalo by sa povedať bez lekárskej pomoci, čo je veľmi poľutujúce, keď sa nad tým všetkým, čo sa stalo zamyslíme. A tak na mieste je otázka. Odbory, vás nič nebolí? Otázka by bola viac než aktuálna, v čase , keď odbory na čele s Kollárom vyzývali lekárov na štrajk. V nemocniciach mnohí lekári nepracovali, mnohí sa dali vypísať, podali vypovede. A opäť na konci ostal sám pacient bez lekárskej pomoci.
Ba dokonca Slovensku hrozil zdravotnícky kolaps. Hromadné výpovede lekárov zasiahlo jadro nášho zdravotníctva ako Dameklov meč a ďalej krvácalo. Nechce sa mi veriť, že ak za spoločný stôl si sadnú rozumní ľudia, nedokážu sa dohodnúť. Ministerstvo zdravotníctva SR ukázalo ochotu dohodnúť sa. Ponúklo zvýšenie platov, a taktiež ponuku, aby lekáry stiahli svoje výpovede a nastúpili do práce.
A v tomto bode sa i zdravotnícke odbory mali dohodnúť a upokojiť vlnu nespokojnosti lekárov a verejnosti. Lenže odbory boli nedobytné, bojkotovali na ďalej a prichádzal stav, ktorý sa pomaly dal nazývať chaos, na čo doplácal samotný občan. Keby náhodou potreboval odbornú pomoc, vyšetrenie, kto by mu ju poskytol? Veď doslova lekári sa odvracali chrbát od svojich pacientov.
Odbor, ktorý si lekári vybrali, je i prácou, i poslaním zároveň. Kde je ich Hipokratova prísaha, kde je ich svedomie pomáhať slabých a chorým? To má národ trpieť za to, že lekári a odbory sa nedokážu dohodnúť, nájsť spoločnú reč? Celková politika zdravotníctva je úrovni, kde sa riešia záujmy politikov, a na poslednom mieste, je občan - volič. Až, keď prídu voľby, odrazu sa politici prihovárajú, ako nám pomôžu, ako nám vyriešia naše problémy. Keď sa dostanú do parlamentu zabúdajú na voličov.My sme nie za to volili túto vládu, aby sme trpeli.
Veď platíme dosť veľké odvody do zdravotnej poisťovne, ukrajujeme si z každodenného chleba, aby sa štát o nás postaral, keď sme nebodaj chorí, a on sa nám obracia chrbtom. Bol by som zvedavý, keby v čase štrajku ochorel niekto z blízkych z rodiny pána Kollára, či by používal rovnakú rétoriku, ako predtým. Jedno je isté, nielen zdravotníctvo na Slovensku je choré, choré je celé Slovensko. Do takého stavu ho dostali samotní politici. To je závažný fakt, hodný na zamyslenie.
Áno, pani politici, treba začať od seba, je na čase, aby si práve politici utiahli opasky a nie rozdávali si sedem a pol miliónové odmeny. So všetkým je potrebné narábať opatrne, i s odmenami pre seba. Ináč Slovensko vždy bude choré, a to by sme hádam nechceli, aby naša krajina v srdci Európy navždy zapadla ako slnko odchádzajúce za horizont.
