Za oknami zúri posledná komunistická jeseň. V izbe pozeráme správy televízie STV. Konečne otvárame brány demokracie. Sloboda, demokracia sú slová, ktoré často skloňujeme. Ako je nám hrejivo pri srdci a odrazu máme k sebe akosi bližšie. Otec pozerá na ponovembrové dianie a je rád, že železná opona padla. Mám dvadsať, hlavu plnú ideálov a sny, v ktoré verím. Tú radosť vidieť i na ľuďoch, ich široké úsmevy všetkých naplňujú istotou, šťastím, že sme sa dali na dlhú a veľmi ťažkú cestu.
Prišlo však skoré vytriezvenie. Nastúpila tvrdá reality a sny sa pomaly, ale iste rozplynuli. Úder demokracie zasiahol mnohých, keď rástla nezamestnanosť. Mnohé rodiny, doslova prišli zo dňa na deň o prácu, i o svoj každodenný chlieb. Ceny stúpali a my jednoduchí ľudia sme sa strácali v beznádeji ako ponovembrové lístie v povetrí. Sľúbili sme si lásku, nádej, slobodu, hlavne demokraciu. Je naozaj taká akú sme si ju vysnívali? Určite hovorím za všetkých , že demokracia na Slovensku nepriniesla svoje očakávanie a sklamali sme sa.
Ani po dvadsiatich rokoch nemôžme byť spokojní. Ak sa k tomu priradí celosvetová kríza, popritom zavedenia eura ako meny môžme naozaj hľadieť do prázdna. Demokracia zaviedla príliš drsné opatrenia v podobe zákonov, či v oblasti sociálnej politiky, v oblasti hospodárske, či ekonomickej. Zvlášť niektoré opatrenia sme pocítili na vlastnej koži. Zatiaľ čo politikom sa zvýšili platy, vytvorili sa dobré podmienky pre podnikateľskú činnosť. Zanikali staré podniky a vznikali nové. Sociálna politika tancovala hrane a chlieb sa začal lámať napoly. Na jednej strane zbohatlíci a druhej nižšia vrstva chudoby, nezamestnaní, dôchodcovia a ich nízke príjmy, ktorými by si dali zaplátať iba diery na vreci.
A v srdci ostala nostalgia, za časom minulým keď sme nepoznali pojem nezamestnanosť. Práca bola istota, istota bola práca a každý si mohol spokojne žiť. Samozrejme komunizmus mal svoje negatíva, nevýhody. Vieme o nich veľmi dobre, ale zaručoval nám prácu a istotu a to je v dnešnej dobe viac než dôležité. Tento dôležitý aspekt nám vie demokracia ponúknuť iba čiastočne. Tak ostáva veriť v lepšie časy, kedy zvíťazi zdravý, politický rozum a bude myslieť konečne na nás voličov - občanov a nebudú si zvyšovať platy . I občan má právo na hodnotný život, nielen politik. Bez obyčajného, jednoduchého občana by nexistoval ani politik, ktorý na svojho voliča skoro zabúda.
