Hneď od začiatku mi tento politik bol sympatický. až som sa nádejal, že bude jedničkou v HZDS. Prečo na mňa urobil Viliam Veteška taký dojem? Odpoveď je príliš jednoduchá. Pokojný politik s inteligenciou, ktorá patrí ku každému politikovi. Nehral sa na toho, kým vôbec nebol. Bol priamy, úprimný, vždy konkrétný a vecný. Mal reálne predstavy o politike a vždy vedel, čo chce. Každé jeho vystúpenie v politických reláciach, či to bolo so Zlaticou Puškárovou, či v Slovenskej televízie v relácii O päť minút dvanásť, zanechal vo mne , akýsi zvláštny a pozitívny pocit. Pocit, že i politik môže byť, dobrý a spravodlivý.Môže chcieť dobro pre samotného voliča. Čo je veľmi dôležité, nikdy nehovoril do vetra. K moderátorom, ktorý občas zaťali do živého, bol vždy tolerantný. Nikdy nevybuchoval, nikdy som ho nevidel sa rozčúliť na pôde parlamentu. Z očí, i jeho tváre sa zračila aká si charizma. A to bolo, čo sa dalo vycítiť z politika v jednej osobe , nesmierne charizmatického človeka Vilama Vetešku.
I keď sa vzpriečil politike Vladímíra Mečiara, vždy hral čestne. Nikdy neohováral svojho predsedu, hral hru tak, aby mal čisté ruky. A tie ruky sa naozaj čisté zdali. Veril som mu. Dokonca fandil, keď sa rozhodol kandidovať na post predsedu HZDS. Aká by bola politika HZDS, keby nezasiahol osud, keby Viliam Veteška vyhral? Hnutie za demokratické Slovensko by možno bolo konečne demokratické. Zmenil by sa kurz politiky HZDS to jednoznačne. Možno by sa zmenila i politika terajšieho vládného kabinetu Roberta Fica. I keď, keby nebolo to slovíčko keby... Žiaľ stalo sa, že včera nás Viliam Veteška opustil v kruhu svojej rodiny. Jeho meno , bude ešte v mojom srdci dlho rezonovať. Tak dovoľte povedať. Odišiel človek, politik. Odišiel Viliam Veteška. Človek, ktorého som si nesmierne vážil. Mal v sebe to, čo ostatným politikom chýbalo, tú ľudskú čistotu.
Taký bol teda politik Viliam Veteška.
