Práve vstupuje s triednou knihou v ruke do III. A triedy, je úplne zničený. Táto trieda ho prinesie do hrobu, je to výkvet celej Strojníckej školy na Škultétyho ulici 35. Vstúpi do triedy, celý je bez seba. Nadôvažok dnes ráno urobila cirkus jeho žena Viera. Do školy šiel ako bombardér, s veľkými bolesťami hlavy. Mal pocit, akoby naňho dopadala depresia. Je to naňho veľa. Je to však deň na dračku. Sústavný kolobeh, ktorý nezastavíš. Vyučovanie z triedy do triedy. Dozor na chodbe, problémy doma. Keď sa objaví v triede, tá stíchne, akoby uťali. Prísnym pohľadom s okuliarmi na nose prezrie celý ansábl III. A triedy. Taký Ján Balták, syn tajomníka na odbore školstva na okrese, dutý je do všetkých predmetov, ale dohoda riaditeľa a jeho otca znie mať preňho vždy aspoň priemernú známku. Papalášov syn, tak preskakuje z ročníka do ročníka. Svet je tak obrátený na ruby, že samotného Antona Pašáka chytá z toho závrať. Kleona Karulová, už vie toho viac než dosť. Stihla otehotnieť a zameniť školu za výchovu dieťaťa. Tibor Horváth, aspoň ten zachraňuje česť tejto triedy. Skvelý športovec atlét, ktorý vyhral krajské kolo v atletike. Diplom a riaditeľská pochvala ho neminula. O ostatných ani nehovorím. Táto trieda sa nikdy nič nenaučí. Iba to, čo je sex, drogy a flám.
- Kto chýba?
- Tereza Tirpáková. -
- Hľadá si dobrého gynekológa. - ozýva sa Jozef Fedák.-
- Bolo to hádam dosť Fedák - zvýši hlas profesor Pašák. Vie, že tento deň nepatrí k jeho najlepším. Je piatok a k tomu trinástého. Čierny piatok. Rád by utiekol niekam preč do ticha, na dovolenku. Tykať si s morom. Oddychovať na pláži a mať pokoj od tejto mládeže. To nie je generácia ako kedysi. Dnešná mládež? Múdrejšia od profesora samotného. To kedysi nebolo. Ktosi zaklope Celá trieda upriami pozornosť na dvere. V nich stojí zástupkyňa riaditeľky Etely Klimáčkovej. Študenti razom vstanú disciplinovane, ako na vojne. Zástupkyňa prejde k profesorovi Pašákovi a predstaví mu jeho novú kolegyňu Kvetu Ivanovú. Anton sa hneď do nej zahľadí. Má krásne blond vlasy splývajúce po pás. V očiach má spaľujúce leto. Anton cíti horúčavosť v celom tele. Krásna jednoducho. Včas sa spamätá . Zástupkyňa akoby vytuší tú iskru, ktorá preblysne medzi Antonom a novou profesorkou angličtiny. Tá zachraňuje situáciu.
- Takže kolegovia .-
- Kolegovia odpovedal Anton Pašak -.
- Vítajte na palube .-
Ten ani nevie ako skončil hodinu. Popoludní už všetci odchádzajú zo školy. I Anton sa rozhodne ísť domov. Musí ísť po syna do družiny. Lacko má trinásť rokov, ale je to už šikovný chlapec. Vyniká v učení. Je po otcovi. Cestou Lacko otcovi rozpráva, čo bolo v družine, ako sa hrali. Prečo Janko Tatarčik, neprišiel do družiny. Opantáva ho svojou detskou naivitou a šťastím. Aspoň vychutnáva pohodu a pätnásť minutové rodinné šťastie, ktoré patrí iba im. Vchádzajú do bloku, kde bývajú už tretí rok. Anton otvorí dvere. Je ticho. Nič, iba ticho. Už tuší. Vojde do kuchyne a Viera, jeho žena objíma fľašu. Je spitá . Anton už nevydrží. Vytrhne jej fľašu z ruky a kričí.
-Mala si pripraviť obed a nie sa spiť. -
Tento obraz vidí deň, čo deň. To sa musí skončiť. Niet inej cesty. Niet východiska. Dieťa oblečie a nechá u susedky. Musí von, preč do neznáma. Nadýchať sa vzduchu a zabudnúť na tento deň. Výjde na ulicu. Myslí na svoju novú kolegyňu. Je iba úlomkom tohto dňa, ktorý by najradšej udupal pod zemou. Leto sa ohlasuje. Slnko klesá za horizont. Len on sa stráca v dave veľkomesta a snaží sa zabudnúť. Pritom túži, aby svitalo cez jeho dlane, aby bol krajší jeho deň. Naozaj konečne krásny.
