Zvláštny pocit. Pocit na srdci. Stojí pri okne, odhrnie záves. Všetko tíchne. Je biela. Priamo tam, áno presne tam. Vidím ju. Pomaly zaspáva. Biela. Dedina. Nedá sa to nevidieť. Biela tempera, v srdci spomienka. Je biela a vždy bude. Pretože sneh nemôže byť iný, iba biely. Biela dedina stojí uzimene, v diali kostol. Práve zvoní. Biela. Spomína, na jej karmínový úsmev. Akoby cítil jej pery na svojich. Už sa zmráka, je čierna. Úplne čierna. Zmráka sa .Stojí a hľadí. Dotkne skla okna, spomína. Zajtra bude opäť biela. Biela, keď začne svitať a odchádzajúca noc, svoje čierne perly premení na ráno. Bude opäť biela. Bude svitať a on pochopí. Biela je vždy nádej, v každom čase. Jednoducho biela.
Biela za oknami
Je tu. Deň padá na kolená. Stromy sa pod oknami kníšu v opojnom uzimenom vánku.






