Mala iba pätnásť, mama odišla na služobnú cestu, Erika ostala sama s otcom. Poobede si upratali a spomínali na mamu, ktorá im veľmi chýbala. Pre Eriku to boli ťažké chvíle. Škola, domácnosť, to všetko stálo na jej pleciach. Otec priložil taktiež ruku k dielu, no chlap v kuchyni je vždy hotová katastrofa. Tak sa Erča zapriahla do každodenných starostí. Bola rada, keď si večer mohla sadnúť do kresla a pozrieť nejaký dobrý film. Na to, čo sa stalo v ten osudný večer, by radšej ani nechcela spomínať. Veľmi jej to zmenilo život. Zdalo sa je to ako zlý sen. Sama to mu nechcela uveriť. Tak strašne sa chcela z neho prebrať. Keď v ten večer vošiel do jej izby, už spala. V polodriemotách vnímala, že sa pootvoril dvere. Otočila sa na druhú stranu a oddávala sa spánku. Prebudila sa na dotyky. Čiasi ruka jej hladila stehná. Bol to šok. Otcova ruka postupovala vyššie a vyššie. Jeho správanie ju zarazilo. Rázne zakročila . Upozornila otca, že to, čo koná je nesprávne.
- Nie otec, prestaň ! -
- Poviem to mame! -
- Ale veď je to príjemné -
- Otec, prestaň ! -
Do očí sa jej tisli slzy. Branila sa . Nekompromisne ju vyfackal. Keď ukončil svoju túžbu, tváril sa pohrdavo, zároveň tak pokojne, akoby sa nestalo nič. Vlastný otec, Pane Bože! Srdce jej zovierala bolesť. Nedokázala sa s ňou vyrovnať.
- Hanbi sa ! -
Povedala mu priamo.
- Skúsiš, čo len ceknúť, otvoriť ústa , zarežem tvoju matku ako psa ! -
Vstal a odišiel o nej. Ani nepovedal prepáč, je mi to ľúto. Erika už nedokázala zaspať. Stále si premietala pred očami ten neskutočný film. Ráno bolo hrozné, neznesiteľné. Nevedela sa pozrieť do zrkadla. Kto je vlastne? Preboha! Jej otec bol rodený alkoholik. Trebalo by ho iba zarámovať a vyvesiť na stenu. Jeho neskoré návraty domov, keď sa celá rodina triasla, kedy začne cirkus. Mnohokrát trval do rána. Erika celá nevyspatá šla do školy, toto bolo Erikine detstvo.
Chytala ju bezradnosť, ako teraz. Ako to mohol urobiť? A k tomu jej vlastný otec. Teraz je u kamaráta, opravuje auto. Prišiel za ním , či by mu nepomohol. Erika ubolená v samote hľadela do prázdna. Cítila iba úzkosť a žiaľ, musela to predýchať to, spamätať sa z toho všetkého. Potrebovala sa vyrozprávať, mať kohosi pri sebe. Zhodiť všetko zo seba, to špinavé a nechutné, vedieť, že ktosi pri nej stojí a je jej oporou. Rozhodla sa, že prezvoní kamarátke. Poznali sa od detstva, boli ako dvojičky. Súhra, maximálna dôvera, bol základ ich priateľstva. Prešla na druhú stranu k zastávke autobusu. Naskočila na trinástku a priamo sa odniesla na Timravskú 7. Zaklopala na dvere. Jana s prekvapením v očiach otvorila, zvýskla od radosti. Erika sa rozplakala, nezniesla uniesť tú ťarchu, čo ju trápila.
- Otec, otec, ma znásilnil -
- Čože ? Otec ? -
Jana ostala stáť ako solný stĺp. Erika vošla do izby a rozplakala sa. Všetko vyrozprávala. Cítila, že opadáva z nej minulosť. Chcela ju pochovať, dať za všetkým bodku a nemyslieť na svojho otca. Nenávidela ho, nechcela priznať jeho krv, ani pripustiť, že je jej dcéra. Obe sedeli a trávili poludnie, to sa pomaly schyľovalo k záverečnej. Večer dýchal za oknami, trebalo sa rozhodnúť ako ďalej. Domov nechcela ísť za žiadnu cenu. To teda nie! Radšej bude spať pod mostom, pod holým nebom, ako by sa mala vrátiť domov, oživiť spomienky a byť tvárou v tvár rozjatrenej minulosti. Erika prestala rozprávať, odrazu potrebovala ticho, všetko zaklincovať, zabudnúť na to otrasné story.
- Jana, nemohla by som u Vás prespať ? -
- Jasné, naši sú v zahraničí, prídu za päť dní -
Ktosi zaklopal na dvere.
- To bude Peter má prísť pre mňa - povedala Jana.
Dvere sa otvorili. Stál v nich Erikin otec. Jana bezradná. Čo teraz? Prihovorila sa mu.
-Erika tu nie ujo -
Erikin otec vošiel ako víchor do izby a skríkol.
- Erika okamžite domov -
Vstala a sotila ho o stôl, s úmyslom vybehnúť. Iné východisko nevidela. Utekala dole po schodoch. Otec sa rozbehol za ňou. Erika sa rozbehla oproti tme, ako jej sily stačili. Teraz, alebo nikdy. Vietor jej bičoval líca, bol chladný ako otcové ruky, ktoré cítila včera na sebe. Nesmieš to vzdať! Nie si bábkou v rukách vlastného otca. Stratila sa pomedzi domy, zabočila do slepej uličky a čakala. Z ľavej strany zazrela tieň. Zľakla sa. Nie, nesmie pripustiť, že je to jej otec! Nesmie, jednoducho to nemôže byť!
- Erika - muž ju chytil za ruku. Tušila správne. Otec! Rozbehla sa o dušu. Utekaj, utekaj, Erika! Dobehol ju. Chytil ju za ruku, vytrhla sa mu. Bolo to jej už jedno. Schovala sa za strom pri ceste. Na zemi zazrela črepy. Chytila sklo do ruky a podrezala si žily. Zaliala ju úľava. Dávno čosi také necítila. Iba tma je to, na čosi pamätala. Pomaly strácala vedomie. Keď sa prebudila v nemocnici, jedno vedela isto, domov sa už nevráti.
