Gabriel Németh recenzia Ján Maršálek Spoločnosť bez svetla , O súmraku našej kultúry....

Písmo: A- | A+

Ján Maršálek, Spoločnosť bez svetla, vydavateľstvo Post  Scriptum, Bratislava, rok 2020

Ján Maršálek, narodený ( 1965), básnik, spisovateľ, esejista, má na konte niekoľko básnických zbierok. Je autorom kolekcií a glós o náboženstve ako takom a kultúry v ňom Posledné jeho diela sú: Cesta k bráne, Čítanie na každý deň a knihy Kristus prichádza. V novej svojej knihe Spoločnosť bez svetla.

Obrázok blogu

Maršálek ako zrelý autor sa zamýšľa nad svetom medzi nebom a zemou. Rozvíja spoločenské témy kultúry, ľudstva, spätých s vierou v Boha.Viera v Kristovi, jeho sily, jeho nádeje pre všetkých na tejto Zemi, je podstatným pilierom témy, ktorú treba chápať ako dar, ako dar nebies v mene Otca, Boha, v mene Krista.

 Maršálek, si túto pravdu naplno uvedomuje a vlastnými myšlienkami ich podáva svojim čitateľom. aby ich posúvali ďalej, z pokolenia na pokolenie, pretože viera v Boha, je veľmi podstatná. Táto kniha náboženských esejí sa delí na štyri časti

1.V čase a priestore

2. Babylonské pomätenie

3. Spoločnosť v sebaklame

4. Horiaca sviečka

 V každej z týchto častí nájdeme hlboké myšlienky ľudstva, ktorými sa Maršálek zamýšľa, rieši ich, uvažuje nad nimi a rozoberá ich s presnosťou slova, istoty vediac, čo chce v danej chvíli povedať.

Kniha začína citátom Jána Hollého: Ľudia, veľkí i malí vzrastom, i na silu mocní, sú ako tie včely usilovné, tam pri prácach roja. Hoci ich stíhajú ťarchy i storaké krivdy a žiale z hrdiel nie stony, lež spevy im prúdia. Kniha pokračuje doslova týmito slovami: Každá stavba potrebuje základ ako dom a takto je i s človekom seba samým. Buduje si ohnivko – ten základ človečenstva na tejto Zemi.

 Musí pevne hľadieť do svojej minulosti, uvedomujúc si si vlastnú budúcnosť, pretože bez minulosti nemôže byť budúcnosť. Maršálek cituje knihu kardinála Jána Chryzostoma Korca s názvom : S úctou voči dejín, kde kardinál vyslovuje myšlienku.

- Vždy ma zarážalo, keď som stretol s akýmsi zvrchovaným, neuctivým pohľadom na dejiny, v ktorých ľudia pohŕdali všetkým, čo sa dialo pred nami a všetkým, čo žili predtým. - 

 Tu nasledujú autorove slová, uvažuje o človeku jeho generácii a epochy v nej. Nahlas uvažuje, zaoberá sa súčasnosťou spájaním s atribútmi modernosti, nacionalnosti, vedeckosti, kedy si ľudia namýšľajú, že držia v rukách pokrok, s pocitom prekonanosti predchádzajúcich generácii.

 Teológ, kazateľ, jezuita Henri Pinard vyslovuje názor, že i moderný svet nesie znaky Babylonského pomätenia a Maršálek, k tomu dodáva. - Pokrok, veda, v ktorej sa nachádzame, potláča samotné náboženstvo, vieru a čosi nám pred očami unika, tá spravodlivosť, čestnosť, ktorou by sme mali žiť.

 A takto by sme mohli v myšlienkach, v citátoch osobnostiach literatúry, teológie, náboženstva, pokračovať do posledného slova tejto útlej, ale srdcom veľkej knihy, ktorá dýcha múdrosťou, usilovnosťou, silou a čarom slova, ktoré bolo na začiatku a bude na konci.

 A dnes, keď veda predbieha akékoľvek náboženstvo, treba sa zastaviť a zaželať tejto knihe Spoločnosť bez svetla, O súmraku našej kultúry a civilizácie i samotnému autorovi, šťastnú plavbu k svojim čitateľom, aby ich táto kniha hriala pri srdci ako láska Boha, ako láska Krista, ktorá je tu pre všetkých. Stačí ju vnímať očami a žiť ju srdcom.

 Tak Pán Boh, pomáhaj a žič tejto knihe naďalej!

Skryť Zatvoriť reklamu