Alica zabodne lyže do snehu porozhliada sa. Je zasnežený alpský dovolenkový deň, priam stvorený výjsť na svah a lyžovať sa. Na rakúskej Alpínke sa zišlo veľa ľudí, najmä mládeže, ktorá sa v scenérii padajúcich vločiek veselo zabáva. I počasie sa umúdrilo, vietor prestal fúkať a nesneží. Alica a Pavol stoja v rade na lanovku, majú dobrú polhodinu,. Zvezú sa smerom na južnú stenu severských Álp a sú tu, na svahu. Stoja s lyžami na nohách. Je tu rušno. Z okolitých reakreačných stredísk si vyšlo veľa lyžiarov na zjazd.
Na popoludnie tu bude pre deti detský maškarská zábava a večer je pripravený hudobný večer so skupinou Hallwestar. Je to skupina, ktorá len teraz začína, ale je veľmi úspešná. Majú dva veľké hity a pripravujú svoje debutové CD. Pavol si už vychutnal svoju prvú jazdu, zo svahu zišiel hravo, bez problémov, prekvapil i Alicu . Tá sa teší z jeho jazdy, tlieska mu.
- Bravó, Pavol, skvele. - teší sa. Pavol dlho nestál na lyžiach, na to, že to je po prvýkrát po dlhšej dobe, je to celkom super. Opráši si kabát od snehu a sleduje Alicu. Počasie je krásne, slnko vyšlo na oblohu a zarezáva sa nepríjemne očí. Nambrvan, Alica...., ukazuje jej zdvihnutý prst. Pavol a čaká na jej výkon. Ľudia postávajú navôkol a obdivujú ju.
Alica je na svah ako stvorená, ladnosť a profesionalita akou sa nesie, zdoláva svah ako pravá pretekárka. Pavol má z nej radosť a je na ňu hrdý. Teší sa a je nesmierne rád. Nemohli si ani nič lepšie priať, ako tieto spoločné priam rozprávkové chvíle plné romantiky. Dovolenka snov sa vyplnila. Na svahu sa cítia skvele a fantasticky. Je, už pol tretej trebalo by pomaly ísť.
Ľudia sa navôkol vytratili, na svahu ostalo iba pár verných lyžiarov.
Hoci únava prichádza aj na Pavla a Alicu, rozhodnú sa pre dve predposledné jazdy a potom sa vrátia do hotela. Dajú si horký grog a vychutnajú si v bare teplo krbu. Alica sa práve spúšťa. Má naozaj dobrú kondičku a vďaka športu skvelú postavu, na ktorú môže byť právom hrdá.
Krásna vyšportovaná postava, štíhle boky, štíhle dokonalé nohy, a najmä spôsob, akým sa drží na svahu, ako dokáže zaujať mužské oko. To všetko je ona, hotová lyžiarka. Chytí lyžiarske palice, zaprie sa a konečne sa spúšťa. Je to krásna jazda hodná rešpektu a pochvaly. Hľadí na ňu s uznaním, ani Pavol sa nemôže zahanbiť.
Po Alicinej jazde sa chystá spustiť zo svahu Pavol Dnes to bude jeho posledná jazda. Alica stojí dole pri lanovke a čaká ho. Na dnes to bude akurát dosť. Pavol vypne hruď, pripravuje sa, bude to jazda skutočne ako sa patrí. Nie je predsa žiadne béčko, aby sa pred Alicou dal zahanbiť.
Pomaly sa spúšťa, v strede jazdy zrýchľuje tempo, naberá istotu a užíva si zjazd na svahu. Hľadí na neho a usmieva sa. Alica je spokojná, keď v tom nečakane Pavlovi do jazdnej dráhy vbehne dieťa. Stráca nad sebou kontrolu a istotu, snaží svoju jazdu nasmerovať doľava, aby nedošlo k zrážke a odbočí radšej zo svahu. Roztiahne nohy doširoka, ľavá noha sa mu vyzúva z lyže, stráca prilbu a kontrolu nad svojou jazdou.
Alica sa rozbehne, nahne sa nad Pavlom, ten sa zvýa v bolestiach. Ľavú nohu má zloženú pod pravou tak nešťastne , že sa mu zašprajcuje a nedokáže ju vybrať. Leží na zemi, zaborený v snehu, vôbec sa nehýbe. Ľudia pristupujú bližšie, kvári ich zvedavosť, čo sa deje. Stehennú kosť má narazenú, nedokáže vstať, spraviť, čo len krok.
- Dokážeš sa postaviť na nohy? - počuje Alicinu otázku
- Nie, nedokážem. Volaj radšej záchranku, lebo tu budeme do rána. Nohu si necítim. – Alica chytí mobil do ruky a volá rýchlosanitka.
Dieťa, ktoré narazilo do Pavla, plače, doslova vrieska o raty. Rodičia k nemu pribehnú, snažia sa mu nejako pomôcť. Vrhajú na Pavla vražedné pohľady a rozprávajú im čosi, no on im nič nerozumieť, iba sa za vzniknutú situáciu ospravedlňuje. Šesťročný chlapček má zranenú hlavu, mierne krváca.
Alica pozerá koľko je hodín, sanitka by tu mala byť každú chvíľu.
Sklonená k dieťaťu, ktorého hlava je zaliata krvou, tíši a hlácholí spolu s matkou. A Sanitka je skutočne tu, práve prichádza. Ošetrujúci záchranári ošetria najprv dieťa a potom ho naložia na nosítka a nesú na poúrazové vyšetrenie. Medzitým jeden z lekárov sa venuje Pavlovi. Ošetrí mu nohu a spýta sa ho, či dokáže chodiť.Pavol kývne jasne hlavou, že nie. Záchranár mu obviaže zranené narazené miesto, nohu mu zafixuje a nakladajú ho na nosítka.
Obidvoch odnášajú do nemocnice, ktorá je len tu na blízku.
Alica stojí na svah celá zarazená, Pavol sa jej pred očami stráca v diaľke, ani sa nenazdá a je preč. Matka zraneného dieťa, sa rozbehne, zastane a rozplače sa. Obom ženám je ťažko.
Alica si v plnej miere uvedomuje, je po dovolenke.
Patrí k tvrdým chlapom, ktorí sa nevzdávajú. Svoj osud nevidí dvakrát ružovo a vie, čo ho čaká. Stále však verí na spravodlivosť zhora, ktorá zasiahne. S Kamilou sa dal dokopy, sú spolu a toho robí silnejším, púšťa sa do boja s oveľa väčšou vervou, ako doposiaľ. Pripustiť fakt, že všetkému je koniec nechce a nedokáže si to však ani predstaviť.
Je raz už taký, je silný a odolný voči prekážkam, ktoré mu osud nečakane priniesol.V ten deň sa pevne rozhodne. Ešte pred sviatkami musí zájsť za právnikom. Spolužiak zo strednej Juraj Strážovsky vyštudoval právnickú fakultu, je právnik.
Spomenie si na študentské časy, Juraj vždy chcel hájiť spravodlivosť. Bol z tých, čo jej veril a stál na strane slabých. Taký je a a taký hlavne bol Juraj , jeho spolužiak. Dnes prevezme domácnosť Kamila.Vybrala si dovolenku, Michal má voľnejší deň. Nebude, ale vonkoncom zaháľať. Zájde za Jurajom do jeho kancelárie a poradí sa s ním.
Kamila stojí za kuchynským drezom a čistí zemiaky. Pripravuje obed. Michal je v kúpelni a holí sa. Hľadí do zrkadla so žiletkou v ruke, zbavuje sa strniska na tvári.Trojdňové strnisko musí dole, ináč vyzerá starší a ustarostnejší, brada mu pridáva na veku. Kamila už očistila zemiaky, umyla ich, dala ich do malého hrnca a pripravila raňajky. Sedí za stolom čaká na Michala.
- Si galantný fešák . – zalichotí mu.
- Preto ťa tak mám rada. - objíme ho a pobozká ho. Michal príjemne rozvoniava, tým, že sa oholil vlastne o pár rokov omladol. Sadne si za stôl a s Kamilou raňajkuje. Po nich Kamile povie.
- Odskočím si. Idem za Jurajom, je právnik. Idem sa poradiť. - Oči sa Kamile zalejú smútkom a je po nálade, napriek tomu ho chytí za ruku, a pohladí ho.
- Nejako to len dopadne, Michal. Verím to mu. Ja zatiaľ navarím. Budem ťa čakať s obedom. – pozrie sa jej úprimne do očí.
Miluje Kamilu, jej oči, tvár, samotný život s ňou. Nech dopadne jeho prípad akokoľvek, vždy ju bude mať rád. Vybral si správne dievča. Má tu najlepšiu priateľku, ktorá pri ňom stojí v dobrom i zlom. Je mu všetkým na svete.
Keď vstúpi do dverí právnickej kancelári, Juraj Stražanský sedí za svojim pracovným stolom.Sklonený nad papiermi a čosi študuje. Nakopilo sa to na neho dnes príliš. Musí sa pripraviť na obhajobu svojho klienta. Má súdne pojednávanie. Ide o veľa. Zajtra vynesú rozsudok a jeho čaká obhajovacia záverečná reč. Tá vždy veľa zaváži pri každom klientovi.
Juraj má kanceláriu moderne vybavenú. Mahagonový nábytok dohneda, veľké kreslá, dve stoličky v modernom štýle, drahý krištáľový luster, vytvára moderný interier, pracovňu právnika, ktorému záleží na spravodlivosti, aby ju obhajoval.
- Á, Michal, vítaj, čo ťa ku mne privádza.
- Samé problémy. – Juraj ponúkne Michalovi stoličku a okamžite nalieva drink. Prezvoní sekretárke a požiada o dve kávy
.- Tak rozprávaj, starec. - a Michal rozmotáva svoj osud dopodrobna.
Juraj sa nadýchne sa, odpije si z kávy a pozrie sa na Michala.
- Budem úprimný, nevyzerá to akosi optimisticky do budúcna. Ale pokúsime sa aspoň znížiť trest na minimum. –
Ďakujem ti, bez teba by som bol stratený. –
Michal vie, spravil veľký krok vpred k svojmu prípadu, aj keď veľký krok dostratena. Ostatné nechá na Juraja. Vychádzajúc z budovy si spomenie na Kamilu, na šťastie s ňou. Zvlhnú mu od dojatia oči. Je mrazivo a veľmi chladno až mu mráz prebehne telom. Vykročí do zasneženého mesta priamo domov.
Nevedel sa dočkať pondelka a ten je tu. Do jeho izby, presne o desiatej ho navštívi štíhla usmiata rehabilitačná sestra. Vyzerá mlado, a je v nej čosi, čo Romanovi navráva, že si budú rozumieť. Je nielen plná úsmevu, ale je i veľmi starostlivá, pýta sa ho, ako sa cíti, ako dopadla operácia, ako to je s nohou momentálne. A sám vidí, že to nie sú otázky v rámci formality,
aby len boli. Jej oči sú zvláštne hĺbavé, veľavravné. Hovoria sami za seba a dávajú mu signál, že si naozaj budú rozumieť. Je nielen mladá, ale i krásna a Romana priťahujú jej tajomné oči, sú krásne veľmi pôvabné. Slovom rehabilitačná sestra so všetkým, čo má byť. Pripomína mu sestru s Kamilou, s ktorou si veľmi rozumie, a predpokladá, že rozumieť si s ňou bude i naďalej. Nahne sa k nemu a prihovorí sa mu.
- Každá rehabilitácia zo začiatku bolí, ale bolesť, tú budeš musieť, pretrpieť a zaťať sa. hlavne cvičiť neprestáva.
- Rozumiem. – dodá, je rád, že takto začínajú.
- Som Bibiana. – a podáva mu ruku na zoznámenie.
- Som Roman. – predstaví sa a je rád, že dostal takúto skvelú rehabilitačnú sestru.
- Ak chceš, môžeme si tykať, Roman,. - Biba má iba dvadsaťdva rokov. pripadá je absurdné, aby jej pätnásťročný chalan vykal, taká stará až nie je. Tentoraz sa Roman usmeje a súhlasí.
– Samozrejme, budem rád. –
- A j ja. – kývne na súhlas Biba.
- Čaká nás nesmierna drina, slzy a pot. A v takýto čas, je tykanie, akurát vhodné pre lepšiu spoluprácu medzi nami. –
Roman pomaly vstáva, schádza z postele, je na seba hrdý, po prvýkrát po operácii zdoláva prvé nesmelé kroky a celkom dobre mu to ide. Podáva mu barlu, aby sa jej chytil a pomohol si pri chôdzi - Nie tak unáhlene, zhurta, môžeš si privodiť úraz. Chyť sa barle, používaj ju pri chôdzi odteraz. – Poslúchne, zoberie ju a opýta sa. - A s rehabkou môžeme začať ihneď teraz?-
- Samozrejme, ak chceš, môžeme začať ihneď. - a vedie ho z chodby
do rehabilitačnej miestnosti . Rehabilitácia začína.
Keď sa Pavol ocitne v salzburskej nemocnici, je zničený, modrý doslova.
Pád, ktorého aktérom bol on mu spôsobil rany, pomliaždeniny a ťažkú zlomeninu. Po prevoze do nemocnice mu spravili niekoľko vyšetrení, ktoré to iba potvrdili. Zlomenina holennej kosti s opuchom kolena, nie najpresvedčivejšia diagnóza o stave pacienta Alica pri ňom sedí s miernymi výčitkami. Hnevá sa, že sľubná dovolenka končí práve tu v nemocnici. Samozrejme, ako ináč, Pavol sa musel predviesť a takto to dopadlo. Od tejto dovolenky očakávala viac .
A je po všetkom. A tak po nej túžili, tešili sa na ňu. Pavol má ešte stále bolesti. Noha je celá modrá až do fialova, jej perspektíva nie je dvakrát najlepšia. Ešte šťastie, že si platí zahraničné zdravotné poistenie, primár doktor Schulc, podľa výsledkov a predbežných vyšetrení potvrdil, že operácia bude bezpodmienečná. Táto dovolenka bude drahý špás.
Nikto to nečakal, situácia prekvapila obidvoch.
Alica príkrym pohľadom zazerá na, ten až príliš dobre vie, že sa hnevá. Sľúbil jej vysnívaný dovolenkový raj, nemal však dlhé trvanie. Sám by jej dal i nemožné na svete, keby mohol čas zvrátiť späť.
Pavol iba mykne pohľadom, vie, že Alicu to mrzí oveľa viac a k tomu je tu jeho operácia navyše v Rakúsku. Na Slovensko bude odchádzať s nalomeným zdravím. A čo jeho firma?Ako to všetko bude stíhať? Sám nevie, má strach o jej budúcnosť.
Najhoršie sa stalo ešte horším. Táto nevydarená dovolenka nebola z najlepších dovoleniek. Uvedomuje si to a Alica na neho upreto hľadí.
- Vieš, Pavol, mrzí ma, že to takto skončilo. -
- Nechcel som, ver, mi. Čo viem, je, že vizita bude zajtra. Primár určí termín operácie. – Alica skloní nad Pavlom hlavu, ťažko mu odpúšťa.Tak to si ich spoločnú dovolenku nepredstavovala. Pavol ju zaklincoval po hrob. Dovolenka končí, ale bolesť ostáva.
Po Novom roku sa všetko pomaly, ale iste rozbieha a ja sa vraciam na pár dní do nemocnice, na posledné vyšetrenia, ktoré by mali potvrdiť môj celkom dobrý zdravotný stav. Vianoce ubehli ako voda. Nový rok som prežila v kruhu rodiny a svojich blízkych, dala som si záväzok : bude dbať na svoje zdravie ako oko v hlave, aby som bola, čo najmenej v nemocnici.
Na oddelení je bežný deň ako obvykle : pacienti sú na izbách, zdravotné sestry v ošetrovni, nič nemenné, bežný, obyčajný deň : jeden z mnohých, ako pre pacientov, tak lekárov, či zdravotné sestry. Pochopila som, rodina a zdravie je základ, na ktorom, je treba stavať svoje životné ideály a ciele.
Je čosi pred desiatou , je po vizite, ja sedím na posteli, vyvetrávam svoje myšlienky, ešte vždy žijem zo spomienok z Vianoc , ktoré boli tými najkrajšími sviatkami v mojom živote. Ešte prežiť pár dní na oddelení a budem definitívne doma, dám bodku za všetkým, začnem nový život.
Teším sa do zamestnania, moja firma, v ktorej som pracovala prešla fúziou, z dvoch firiem sa stal monopol. Som rada, že opäť nastúpim do práce, budem užitočná, budem znova šťastná z povolania, ktoré ma vždy naplňovalo a dávalo istotu. Sedieť doma so založenými rukami, by som nedokázala, v žiadnom prípade. Bežný deň na oddelení, sa náhle mení na nemocničný zhon a stres.
V ošetrovni zazvoní alarm, sestričky zbystria pozornosť, sú ostražité a v neustálom pohybe. Pod oknami prichádzajú sanitky so zapnutými sirénami, uvedomujem si , čosi sa muselo stať. I primár Proščák mení pracovné tempo, vychádza zo svojej pracovne a rýchlymi krokmi uteká pred nemocnicu. Vstanem z postele, kráčajúc k oknu hľadí na tento chaos, tak typický pre nemocnicu, až v mi tuhne krv v žilách.
Uvedomujem si, aké je zdravie dôležité.. A priznávam, som rada, že za pár dní už budem doma. Rozbúcha sa mi srdce. Je zvláštne, ako sa pokoj a kľud v nemocnici môže z minúty na minútu zmeniť na nemocničný stres. Sestrička v ošetrovni zdvihne náhle telefón a volá.
- Máme súrny príjem. Nutná je operácia. Potrebujeme krvnú skupinu O. – rýchlo zloží a snaží sa zachovať pokoj. Na oddelení všetci zmĺknu
, najmä pacienti sú zvedaví, čo sa vlastne stalo. Zdravotná sestra sa k nim otočí, jej slová k nim trocha zostrejú.
- Okamžite do jedného na izieb! Máme vážny príjem. –
Pacienti sa z chodby pomaly vytrácajú, uvedomujú si realitu, oddelenie nie v závideniahodnej situácii. Smerom k svojej izbe, zachytím rozhovor medzi primárom Proščákom a vrchnou sestrou. - Stala sa autonehoda na Hlavnej križovatke v centre mesta. jedna mladá žena vážne zranená, diagnóza rakovinu žalúdka. Bude potrebná tranfúzia krvi a okamžitá operácia. –
Bože! Zamyslím sa. Nový rok teda nezačína najšťastnejšie. Spomeniem si na Michala a jeho autonehodu.Za pol hodinu prinášajú na oddelenie zakrvavené dievča s otvorenou ranou na bruchu. Všetko sa zbieha tak rýchlo, že nestačím zachytiť sled udalostí, ten neskutočný náhly kolotoč. V okamihu je operačný team pripravený.
Po pätnástich minútach je tu tranfúzna jednotka, ktorá doniesla spomínanú krvnú skupinu. Krvná skupina O je vzácna, prinajmenšom ako mladý život, o ktorý teraz ide.Všetko odrazu stíchne, ale lekáry i zdravotný personál môžu povedať, spravili všetko, čo bolo potrebné pre záchranu mladej pacientky. Na operačnej sále začína boj o prežitie, táto dráma nemá obdobu na tomto oddelení. Operácia začína.
Pacienti na izbách čakajú, majú jedno, jediné želanie, aby sa operácia podarila a mladá pacientka prežila. Nedokážem zabudnúť na dnešný deň, všetkých určite vyčerpal. Priznávam aj mňa. Veľmi ťažko sa mi bude odchádzať z oddelenia domov s takýmito spomienkami na dnešnú drámu. V duchu sa modlím, želám si, aby sa operácia podarila. Sedím a čakám, zmietajú sa vo mne pocity ako vietor v povetrí. Nedajú mi pokoja. Po troch hodinách sa od sestričky dozvedám, že pacientka zomrela.
Tento raz víťazom sa stala smrť, jej moc a silu sme pocítili všetci. Smrť, vždy prichádza akosi bez pozvánky, v tom je jej veľká sila. Sú to neskutočné stavy. Ležíte na posteli vo svojej izbe, uvedomujete si, že pred niekoľkými hodinami na vašom oddelení vyhasol mladý život . Smrť si tu spravila svoj biznis. Pohľadom cez okno zachytím mesto plné snehu, mrazí ma.
Iba myšlienky na deti ma držia nad vodou.Spolubývajúca študentka má na poludnie po tejto tragédii návštevu. Je celá bez seba a šťastná, teší sa, že uvidí po dlhšom čase svojho priateľa.
Vstávam z postele, nechávam mladých nech sú spolu, majú si určite čo povedať. Ešte raz sa od dverí pozriem na izbu. Práve tu, som prežila ťažké chvíle, ktoré ma skoro položili. Nevzdala som sa a ani sa nikdy nevzdám! Bojujem ďalej!
Dnes slúži moja obľúbená sestrička Norika, nemá dobrú náladu. Jej dcérka Simonka ochorela, dostala zápal priedušiek, ani nešla do školy , ostala doma s otcom. Nechať muža na dieťa, nie je najšťastnejšie riešenie, hlavne, ke má dieťa horúčku.
- Bude všetko v poriadku uvidíte, Norika. Dcérka sa vylieči. Čo mám povedať ja, so svojou chorobou? - sestrička si je vedomá, mám iste pravdu.
Je popoludnie, čas návštev sa blíži : povedala som Kamile a Michalovi, aby na ten krátky čas, čo som v nemocnici na návštevy už nechodili, nech si oddýchnu. A tak klebetím so sestričkou a povzbudzujem ju. Aj Norika mi veľmi pomohla, keď mi bolo najhoršie. Teraz som v poriadku plná optimizmu a vitality. Som rada, že môj stav je konečne taký, aký je. Z najhoršieho ma lekári dostali.
Utiekla som z hrobárovej lopaty a to je podstatné. Už vidím pred sebou našu kuchyňu, obývačku, zaleje ma pocit domova, akoby som bola so svojimi deťmi, veľmi sa teším, že konečne budem doma. I sestrička má veľa práce, rozlúčim sa s ňou, aby mohla pracovať. Vyberiem mobil a volám Romanovi. Chcem sa ho opýtať, ako sa má a hlavne ako sa mu darí v rehabilitácii. Pocit, že za pár dní budem natrvalo doma, robí zo mňa zdravú Petru Bačinskú Oči mi svietia ako semafor. Začínam žiť. Môj čas prišiel.
Kamila sa doma v spálni túli k Michalovi. Položí mu hlavu na jeho hruď a je šťastná. Obaja prežili vášnivú noc. – Som rada , že ťa mám, Michal. – vyzná sa mu.- A ja som s tebou šťastný. – v Michalovom dotyku je vypovedateľné : láska a porozumenie, ktoré tak preciťuje k tejto žene.
Spoločné raňajky, je to, čo obaja teraz potrebujú. Kamila zababušená v perinách si vychutnáva rozospato toto uzimené ráno a veľmi sa jej do ničoho nechce. Chce byť so svojim milovaným Michalom.Ten vstáva z postele ako prvý, v kuchyni roztiahne závesy a rozhodne sa pripraviť raňajky Kamile priamo do postele.
Otvorí kuchynský drez, vyberie chlieb, natrie ho tvarohovo – smotanovou nátierkou s pažítkou, nareže k tomu paradajky a pripraví kávu. Sú to skutočné okamihy plné pohody, na ktoré nikto z nich nezabúda. Keď na tácke donesie Kamile raňajky do postele, je prekvapená. Má skvelého chlapa. Michal sa zmenil na veľkého gavaliera a muža, ktorého už dávno chcela mať pri sebe. Áno, ako sa k nej Michal vrátil, sú na na bolesť dvaja. Michal a Kamila. On a Ona.
- Podáš mi misku s nátierkou. Dala by som si ešte krajec. - naznačí Kamila.
Raňajky do postele – takéto milé prekvapenie nečakala, je hrdá na Michala. Ten sa natiahne po miske a podáva ju Kamile. - Uvažovala som nad tým,čo bude ďalej. – ozve sa.
- To je trefná otázka, Kami. Sám neviem, ale zopriem sa, budem bojovať. –
Vie, o čom hovorí. Jedine bojovať mu zostáva a nič iné.
- Nech sa stane hocičo, budem stáť pri tebe, Michal, v dobrom i v zlom. – Kamiline slová Michal dokáže oceniť, nahne sak nej pobozká ju.
- Vážim si to. A som ti za to nesmierne vďačný. –
- Čo ti povedal právnik? – Kamilina otázka v Michalovi odrazu zarezonuje ako elektrický prúd a romantické raňajky sa zmenia na vážnu debatu. Tento deň, akoby to potreboval.
Nie je vhodné skutočne skrývať sa za problémy.
- Nevyzerá to nádejné, ale Juraj sa pokúsi o malý zázrak. - doloží Michal a nahrnú sa mu slzy do očí. Nechce stratiť Kamilu ani na okamih.
- Pokúsi sa o malý zázrak? - zopakuje Kamila Michalove slová.
Ťažko sa to vraví, ale bude to zázrak vydobytý večnou nálepkou na čele. Michal sa jej nezbaví, bohužiaľ sprevádzať ho bude celý život.
- Ale raňajky boli skutočným malým zázrakom. – s úsmevom povie Kamila. .
- Ďakujem ti za ne. Boli super. - a vstáva z postele.
Pavol prežíva neznesiteľné chvíle, okamihy v nemocnici bez Alici sa nedá vydržať. Hoci má VIP izbu, nadštandard a luxus : na stole mikrorúra, kanvica, pred sebou televízor so zahraničnými programami, malý sprchovací kútik : napriek tomu, samota je zlá, nepredstaviteľne nepríjemná spoločníčka.
Chytí do ruky ovládač, zapne televízor a púšťa si nemeckú RTL, dávajú akýsi nemecký film. Leží na posteli so zabandážovanou nohou, ktorá ho bolí ešte aj teraz. Sú to bolesti už menej bolestivé, ako na začiatku, keď prišiel do nemocnice, ale predsa je to bolesť, tú nezaprie. Cítiť ju ešte v stehennej časti a dosť mu to prekáža. Bolesť je tupá, vyráža do kolena.
Noha Pavla bolieva už v menších intervaloch. Izbový lekár mu predpísal lieky s mastičkou a čas uvidí ako sa to celé vyvinie. A primár? Vyjadril sa viac než jasne, čaká ho operácia. Diagnóza vraví sama za seba – zlomená stehenná kosť Je mu nepríjemne, že je všetkým na obtiaž , sám sa nevie dočkať kedy bude doma. Vždy patril k ľúďom, ktorí boli víťazi, teraz je on z tých porazených.
Do izby na popoludnie mu sestrička nesie olovrant. Položí ho na stôl a náhli sa za svojimi povinnosťami. Pavol sediac nad jedlom uvažuje, Dnes bude musieť zavolať do firmy. Chce sa informovať ako to tam beží bez neho.Ešte dobre, že majú taký dobrý kolektív, sú zohratí. Každý vie, čo má v danej chvíli robiť, keď niekto vypadne z firemného kolotoča. Učil ich to k tomu .Jeho skúsenosti, ktoré im odovzdával roky, sa im teraz veľmi zídu.
Chytí do ruky mobil a volá svojmu zástupcovi .
Je od neho o triedu mladší, ale je skúsený – Je to Pavlova škola. Veľa ho toho naučil. Veľké šťastie, že má eurokartu a tak môže kedykoľvek volať na Slovensko. Na druhej strane sa ozve známy hlas.
- Tomáš, ako ide firma bez šéfa?- spýta sa ho a čaká.
- Ahoj, Pavol, ako sa máš?. Firma beží v poriadku, bez problémov i bez teba, buď spokojný. Je nám ľúto, čo sa ti prihodilo. Dnes je pracovná porada a na popoludnie sa schádza predstavenstvo firmy. Postupne ťa o všetkom budem informovať. -
– Dobre, v poriadku. –
- Šéfe, ak chceš, prepojím ti na chvíľu Alicu. –
Pavlovi sa rozbúcha srdce, bije ako opreteky.
- Samozrejme, že chcem. –
- Je zničená, trápi sa kvôli tomu, čo sa ti stalo.
- Prepoj ma Tomáš, ak sa dá tak ihneď! –
Alica pracuje nad dokumentáciou novej zmluvy. Má toho veľa, prácou dokáže zabúdať na svoje problémy. Po pravej strane má šálku kávy, chytí ju do ruky, chce si ju práve vychutnať, keď jej v tom zazvoní mobil na stole. Preloží si kávu na druhú stranu a mobil zodvihne
- Volá Rakúsko. –
Pavol, pomyslí si Alica skoro na seba vyleje kávu a zašteboce.
- Ahoj, Pavol– ten nie je schopný od dojatia jediného slova.
- Práve na teba myslím. – Alicine slová pre neho znamenajú skutočný med na rany.
- Čo máš nové, drahý? – Pavol zatne pery a vyroní slzu a náhle sa rozplače.
Sú to okamihy, ktoré obaja prežívajú veľmi ťažko. Cíti sa opustený, tak veľmi sám. Alica mu je vzdialená a predsa tak blízka.
- Miujem ťa. – povie do mobilu. – spojenie sa nečakane preruší.
