Jedno vedel naisto, bol sťatý ako sekera. Rozložený na gauči, iba v košeli a nohaviciach, len tak ledabolo, otvoril oči a a hľadel do prázdna. Tisíckrát už vravel, alkoholu sa nedotkne. Tisíckrát sľuboval, ani raz to nesplnil. Hlava mu dunela ako ruské delo. Žalúdok sa mu dvíhal, dlávilo ho.
Raz budeš mať cirhózu pečene - povedala jeho žena, keď vstúpila do izby.
- Máš tu smrad ako v Pakistane - dodala a otvorila okno.
- Prestaň nevidíš, že som chorý ? - Žena poznala túto repliku. Je chorý. Nepovie z čoho. O tom už nerád rozpráva. Je to typické pre neho, pre muža, ktorému je bližší pohár ako vlastná rodina. Radšej sa mala vydať za Fera Repáka. Keď jej dvoril, bola už zasnúbená s Andrejom. Tak sa stala Andrejovou ženou. Dodnes svoje rozhodnutie ľutuje.
Andrej ostal sám doma. Čo iné mu zostávalo? Chorý, zničený, sa musí vyliečiť. Motá sa , ledva chodí. To je zasa deň pod psa. Všetky krčmy by mali zrušiť, pomyslel si. Andrej zavzdychal a vliezol pod perinu. Zaspal. Snívalo sa mu sen, že je večne smädný. Na stole samé poháre, ale ani jediná kvapka alkoholu. To je krčma? Čudoval sa v sne. Ktosi zaklopal na dvere. Celého spoteného, ho to vytrhlo zo snívania. Najprv sa však šiel napiť, potom otvoril dvere. Bola to poštárka Hana. Doniesla list.
- Ahoj Andrej - Pošta -
- Žene čosi došlo -
- Ďakujem Hani -
Krátka konverzácia sa skončila. Andrej sa pozrel na obálku. Bol písaný uhľadným, mužským písmom. List a jeho žene? Do konca mužské písmo? Okamžite ho otvoril. V liste stálo.
Mária,
veľmi sa teším
a čakám ťa tak, ako sme sa dohodli.
Ľúbim ťa tvoj Stanko.
List bol stručný, za to výstižný. Tak toho hádam bolo dosť. Mne vyčíta, že pijem a jej ktosi vypisuje ľúbostné listy. Zostalo mu zo včerajška ešte desať eura. Musí to ako si prežuť. Zvesil z vešiaka kabát , zamkol byt, za pätnásť minút bol v krčme U Troch stoloch. Vylial svoj žiaľ kamarátom. Ženy nikdy nepochopia mužov, povedal Andrej a zaplatil jedno kolečko, každému kamarátovi po jedno pive. Na rade boli ostatní. Táto téma bola chytajúca sa za srdce. Každý z chlapov sa na tú svoju ženu posťažoval. Keď sa vyrozprávali, dokázali, že pravda je na strane mužov, pobrali sa domov. Do bytu vstúpil Andrej s podguráženou náladou. Vedel, že Mária príde na obed. Čakal ju na chodbe. Nervózny do špiku kosti si zapálil a netrpezlivo vyčkával.
Mária vošla do bytu. Nestačila si zložiť ani kabát, keď je muž podišiel k nej.
- Tak ty máš frajera? -
Z otočky jej vrazil jednu. Pokiaľ sa spamätala Andrejova, ľavá ruka ju pozodravila ešte raz, až sa Márii zakrvavili pery. Ostala stáť ako solný stĺp a čakala, že dvere jej vrazia tretiu facku.
- To len, aby si vedela, čo má byť vernosť - a ukázal jej list , ktorý dostal od poštárky. Mária sa nestačila spamätať, Andreja už nebolo. Šiel si uhasiť svoj žiaľ. Iné východisko nevidel. Zabuchol dvere, už ho ani nevidela. V tom zazvonil telefón.
- Čau mami, tento týždeň domov neprídem -
- Ak by som dostala list, odložte mi ho -
- A môj Stanko, keby sa na mňa pýtal, povedzte mu,
- že prídem na druhý týždeň v piatok -
- List už došiel dcérenka -
- A ja som zaňho patrične fasovala -
Vyrozprávala, čo sa stalo. Dcéra nechcela veriť vlastným ušiam. Vedela, akého má otca, ale toto od neho nečakala. Mária sa pri pohľade do zrkadla nespoznala. Napuchla. Pery si necítila. Vošla do kuchyne, umyť sa. Uvedomila si, že vyhladla. Šla sa najesť do kuchyne. Na stole stál kalendár, otočila stránku. Uvedomila si, že pozajtra je trinásteho novembra Stanislava. Švagor je Stanislav. Povzdychla si pri pohľade na jedlo, ktoré nedokázala zjesť. Tvoj muž, jeho brat ti to patrične pripomenul. Na to nezabudneš do smrti. Zobrala do ruky pohár a napila sa. Ako v tej rozprávke. Keď si hladný vodu pi, keď si smädný vodu pi! Usmiala sa cez slzy, ktorý nestal za veľa, ako samotný život s Andrejom, ale tá voda bola fantastická.
