Vlastná koža mu bola akosi tesná. Srdce mu šlo vyskočiť z hrude. Stál a čakal. V ruke držal ružu. Bola sobota, presnejšie druhého júla dvetisíc štyri , čosi po štvrť na desať. Sobota ako stvorená pre zamilovaných. Slnečné lúče mu pražili tvár. Mal zvláštny pocit na srdci.
Aká bude?
Vlak mal prísť na tretiu koľaj. Vyšiel na perón. V tú chvíľu sa ozval železničný amplión . Vlak z Košíc práve prichádzal na tretiu koľaj. Horel nedočkavosťou. Rozopol si gombík na košeli pri krku. Bolo poriadne horúco, privoňal k ruži, tá príjemne rozvoniavala. Vlak prišiel, dvere sa otvorili. Srdce sa mu rozbúchalo ako zvon. Láska na inzerát občas prináša mindráky. Zalial ho okamih prekvapenia, oči sa mu rozihrali šťastím. Práve vystupovala. Bola to ona, dlhé blond vlasy po driek, oči ako ranná obloha. Usmiala sa naňho , jej úsmev ho hlboko zasiahol.
Predstavila sa mu.
- Som Sabina. -
- A ja zas Peter. - vtisol jej ružu do dlane, naklonil sa k nej. Objal ju, a pobozkal na pery. Zacítil jej parfém, bola to príjemná, až vzrušujúca vôňa.
Zahľadela sa mu do očí.
Bože! Boli tak neskutočne krásne. Mal pocit, že sa v nich navždy utopil. Usmiala sa. Zdalo sa mu, že zároveň sa jej usmievajú i jej nádherné oči. Nebol to klam, bola to pravdivá skutočnosť. Existovala akási symbióza medzi jej úsmevom, a jej krásnymi sivomodrými očami.
Galantne sa uklonila a dodala.
- Peter, objím ma ešte raz. -
Odrazu vyronil slzu. Tak predsa, ktosi je, existuje, ktosi ho potrebuje. Vracať sa celých deväť rokov do prázdneho jednoizbového bytu, kde ho vítajú akurát holé steny, televízor, poprípadne rádio, je viac než deprimujúce. Objal ju čo najvrúcnejšie, a o to viac jej pridal ešte repete - bozk na pery. Už bol vášnivejší. Bol to ich druhý bozk počas troch minút. Ich vzťah rýchlo napredoval. Peter bol nesmierne šťastný. Rozplakala sa, oči sa jej zaleskli slzami. Chytil ju za ruku a spolu vyšli z peróna na železničnú stanicu, potom von do mesta. Ruka v ruke ju viedol po meste, až mal pocit, akoby sa poznali odjakživa. Bol to vznášajúci pocit. Chcelo sa mu lietať, kričať na celé mesto - Som šťastný. -
Cestou do jeho jednoizbového bytu ho ľudia zdravili.
-Ahoj Peter, ako sa máš? -
Pozrel sa na Sabinu, a dodal - Však vidíte, som šťastný konečne. - Kráčali cestou na Hlavnú, potom zabočili na sídlisko Družba. Bol tak krásny, slnečný deň. Pozrel sa na oblohu, a poďakoval Mu. Vďaka za šťastie Najvyšší , za dievča menom Sabina.
Slnko sa v okamihu predralo cez mračná, a on zacítil silnejšie jeho lúče. Vedel to, bol o tom presvedčený, že láska je, keď ktosi veľmi túži po objatí toho druhého. Už urobili prvý krok na ceste za svojím šťastím.
Na štvrtom poschodí, v jednom nemenovanom bloku, začala láska, ako z argentínskej telenovely, ktorej scenár napísal sám osud. Scenár bez nároku na honorár. Konečne sa tí dvaja našli. Spolu ich drží silné puto - láska. I po šiestich rokoch spolužitia prahnú po sebe rovnakou túžbou, ako v prvú spoločnú noc. A potom, že láska nie je liek na všetko.
