Krásne ruže, pomyslela si, akoby v nich spalo slnečné leto. Otvorila okno a zamávala mu na rozlúčku. Martin bol skvelý chlapec . Zoznámili sa v škole, keď Eva prestupovala z gymnázia na hotelovú akadémiu. Zaujal ju hneď ako vstúpila do triedy. Profesorka Trebulíková ju predstavila. Chlapec sediaci v druhej rade od dverí, bol príliš sympatický na to, aby si ho nevšimla.
- Predstavujem Vám Vašu novú spolužiačku Evu Belákovú -
V zadných radoch to poriadne za šumelo.
- Sadneš si k Martinovi -
- Je to jediné, voľné miesto v triede -
Eva celá žiarila. Prisadla si k Martinovi, ktorý sa je predstavil. Srdce mal kde si v hrdle, ani nedýchal. Bola krásna. Tento pocit si zapamätá navždy. Až horel. Cítil to, čo nikdy doteraz. mal pocit, že i Eva.
- Máme matematiku - konečne prehovoril.
Vybrali si z tašky učebnice, ale neodtrhli od seba pohľad. Do konca hodiny to iskrilo medzi nimi. Po skončení matematiky, cez prestávku prišiel k Eve a dal jej svoje mobilné číslo.
- Keď budeš niečo potrebovať zavolaj -
- Rád ti pomôžem -
Usmial sa na ňu, i ona mu opätovala svoj úsmev . Od tejto chvíle bola pre nich škola veľmi dôležitá. Trávili spolu veľa času v nej, i mimo. Prvý deň v škole Eva mala za sebou. Získala si nových kamarátov a istotu, že už nie je singel. Miesto v srdci navždy patrilo Martinovi. Bolo čosi po šestnástej hodine, keď sa snažila vyriešiť matematické príklady. Hotová alfa omega. Čo teraz? S matematikou si ako si nevie pohnúť. Nemôže hneď v prvých dňoch na vyučovaní zlyhať. Spomenula si na Martinove číslo. Zavolala mu.
- Ahoj Martin -
- Potrebovala by som pomôcť s matematikou -
- Neprišiel by si ? -
- Ale prídem - uistil ju -
- Za pol hodinu som u teba -
Zložila mobil a pozrela sa do zrkadla. Vyzeráš príšerne, karhala samú seba. Hodila na seba blúzku, ktorú jej otec priniesol zo Švajčiarska. Nepríde k tebe žiadny kráľ, ale pred Martinom musíš vyzerať, čo najlepšie. Môže tu byť každú chvíľu a vyzeráš ako nezrelá broskyňka, ktorá túži, aby ju ochutnali. Keď prišiel bola celá bez seba. Zabudla i na matematiku, keď sa mu pozrela do očí uvedomila si, že ich má krásne ako horúca jeseň. Vošli do izby, sadli si k stolu a pustili sa do riešenia matematických príkladov. Šlo to ťažko, kým pochopili podstatu, ktorá im unikala. Ostal už len jeden príklad, aj ten dal zabrať. Martin si zobral matematickú tabuľku, ktorú potreboval. Pozrel sa na Evu, dotkol sa jej dlane.
- Mám ťa veľmi...., -
- Ja viem - šeptom dodala Eva.
- Aj ja ťa mám rada -
V tej chvíli obidvaja všetko vyriešili. Naklonil sa k nej a spustil učebnicu na zem. Eva túžila, chcela cítiť jeho bozky a utopiť sa v nich. Prebudil sa v nich samotný Amor a dal im krídla na nepoznaný let. Vznášali sa a žili pre tento okamih, pre tento deň. Keď Martin schádzalu dole po schodoch, mal pocit, že sa stal z neho muž. Za všetko môže ďakovať matematike. Veď všetko je matematika. I láska z ktorej si dnes ukrojil.
