Pretože viera v srdci, viera v Boha, ale nie len tá, viera v hocičo, že dnes bude pekný deň, že budem šťastný, viera v jednoduchých veciach je veľmi dôležitá. Ak stratíte vieru, stratíte samého seba, stratíte vieru vo vlastné sily, bojovať a ísť vpred.
A tak svoj príbeh začínam z rýchlika. Pretože práve vlak bol dopravný prostriedok, ktorý doniesol neznámeho chlapca z malého mestečka do veľkomesta, kde poprvýkrát vystúpil na železničnej stanici, v srdci mal zvláštny pocit. Pocit, že toto krásne, ešte nepoznané mesto mu prirastie k srdcu a pozitívne poznačí jeho život, jeho literárny osud.
Práve rýchlikom často cestoval na trase Bratislava - Čierna nad Tisou. Práve v ňom rozmýšľal na svojími prvými básňami. Písal ich s veľkou túžbou, že raz mu výjde knižka. Práve rýchlik, ako dopravný prostriedok sa stal pre neho akýmsi symbolom na ceste za literatúrou, za umením vôbec. Pamätá si tie chvíle strávené v kúpe, keď sa jeseň predstavovala ako staručká pani so slzami v očiach.
Sedel v rýchliku, práve pršalo, a kvapky dažďa stekali po okne. Bola sychravá, chladná jeseň, no v srdci mladého študenta, akoby zakvitla poézia. Práve tento študent teraz, už zrelý muž môže povedať, že Bratislava sa mu stala osudným mestom, mestom, kde študoval. Vychutnával študenský život, bol uvážlivý, a vždy to s umením s poéziou myslel vážne.
A hoci nemal ustlané na ružiach, tá poézia ho držala pri živote. Dávala mu silu, vieru v srdci, že to čo robí má zmysel. Veril si, že raz príde tá chvíľa, keď sa stane básnikom, ktorý svojím poslaním bude rozdávať radosť. Bude to vždy poézia, tá dáma s noblesou, ktorá ho bude držať nad vodou.
A práve poézia tá neskutočná láska, hoci nepohladí, dáva mu strašne veľa. Vďaka poézii stretáva mnoho zaujímavých ľudí. Vďaka poézii je tým, čím je. Lepším a milujúcejším človekom, ktorému nie je dôležité bohatstvo peňazí, ale bohatstvo ľudského srdca, bohatstvo umenia, ktoré spája. A on verí, že práve umenie je ten most nad riekou, ktorý spája ľudí a nie rozdeľuje.
Musí znova nastúpiť do svojho rýchlika, pretože ho čaká ďalšia cesta. Cesta za svojími čitateľmi, za novými cieľmi, ktoré stoja pred ním. A bude rád, ak ten pomyselný rýchlik, a príbeh v ňom kohosi zaujal. A ak nie príbeh, tak aspoň básne človeka, ktorý rád vylieva svoje srdce na papier, a rád prichádza s poéziou k svojim čitateľom.
Cesta rýchlikom, keď za sebou nechávate Kondrótovu krajinu za domami, svoju minulosť, ktorá občas zabolí, je napriek všetkému neskutočne krásna. Pretože veriť v osud a hľadieť z okna kupé na hviezdy, alebo len tak, hladieť z rýchlika slnku do tváre, je ako veriť , že každý deň svitne ráno, každý deň sa zrodí nový deň s poéziou na dlani.
Verte, z tohto rýchlika netúži vystúpiť. Ešte je čas.
